Poslanci rozhodli, že členovia vlády budú v Európskej únii presadzovať len to, čo im oni určiaBRATISLAVA - Ústavný zákon o spolupráci parlamentu a vlády v záležitostiach Európskej únie poslanci schválili hladko 104 hlasmi. Ministri sa tak budú musieť pri rokovaniach v Bruseli držať stanoviska parlamentu a jeho výboru pre európske záležitosti.
Členovia vlády sa môžu od stanoviska odchýliť len v "nevyhnutnom prípade so zreteľom na záujmy štátu". O zmene však budú musieť bezodkladne informovať parlament.
"Som spokojný, nie nadšený. Je to príliš vážna vec," povedal šéf parlamentu Pavol Hrušovský, ktorý zákon predkladal.
Zákon získal širokú podporu. Výhrady mala len SDKÚ a niektorí jednotlivci z HZDS, Smeru či ANO. Sú najmä obavy, že zákon bude v praxi ťažko uplatniteľný.
Minister zahraničia Eduard Kukan si podľa TASR myslí, že "o pár týždňov alebo mesiacov sa ukáže, že niektoré veci v zákone bude treba zmeniť". Poslankyňa SDKÚ Petra Masácová povedala, že poslanci, ktorí sa venujú zahraničnej politike, neboli zákonom nadšení a na hlasovaní sa nezúčastnili alebo sa zdržali. "Títo ľudia skutočne vedia, o čom to je."
Poslankyňa Smeru Monika Beňová zo Smeru sa na hlasovaní nezúčastnila. Tvrdí, že prijatím zákona sa zvolil nelogický postup, pretože výbor pre európske záležitosti existuje len formálne. Nemá ešte členov a predsedu, pretože sa na tom koalícia a opozícia nevedia dohodnúť.
Hrušovský chce urobiť všetko preto, aby sa výbor čo najskôr sfunkčnil. O výhradách SDKÚ povedal, že je to jej problém a že zákon asi celkom nepochopila.
Proti zákonu hlasoval aj Ján Drgonec z ANO. Prekáža mu, že parlament prijal samostatný ústavný zákon namiesto novelizácie ústavy.
"Nie je to tak dávno, čo popri Ústave ČSSR platilo ďalších 72 ústavných zákonov. Bol to absolútne neprehľadný stav," povedal. Teraz sa podľa neho nadväzuje na túto "šialene nebezpečnú tradíciu".
(sp)
Výhrady voči zákonu* Výbor pre európske záležitosti, ktorý bude prijímať záväzné stanoviská pre členov vlády, nemá dostatočné odborné zázemie. Prívrženci zákona však argumentujú, že výbor sa nebude vyjadrovať ku všetkým legislatívnym návrhom, ktoré sa budú v únii prijímať.
* Členovia vlády by mali dostávať od parlamentu skôr odporúčania, aby mohli viac manévrovať na rokovaniach v Bruseli. Inak hrozí, že budú vylúčení z diskusie.
* Ústavný zákon počíta s tým, že výbor pre európske záležitosti by vstupoval do eurolegislatívy len v záverečnej fáze jej prípravy. Na zasadnutí ministerských rád únie sa však rokuje už len o niektorých otvorených otázkach a vtedy už nebude dostatočná možnosť ovplyvňovať podobu noriem. Tie sa pripravujú na nižších úrovniach a rada ich už len berie na vedomie. Členovia vlády tak budú môcť záväzný mandát národného parlamentu uplatniť len veľmi obmedzene. (sp)
Ako hlasovali
Zo 133 prítomných za hlasovalo 104 poslancov, proti 2, zdržalo sa 23 a 4 nehlasovali.
Proti boli dvaja poslanci koalície Ján Drgonec z ANO a člen klubu SDKÚ Jozef Banáš. Poslanca HZDS Miroslava Maxona vykázalo hlasovacie zariadenie, že nehlasoval, on však tvrdil, že bol proti.
Zdržali sa poslanci SDKÚ a z HZDS Ján Mikuš a Milan Rehák.
Analytik: Nápad je dobrý, realizácia však môže zlyhať
BRATISLAVA - Analytik Centra pre európsku politiku Peter Zsapka označil Hrušovského zákon za dobrý nápad, ale realizácia môže podľa neho zlyhať. Zsapka chápe snahu národných parlamentov, aby zasahovali do práce ministrov v európskej rade. Európske právne normy platia aj u nás, ale národné parlamenty ich neschvaľujú.
Pri pohľade na fungovanie Národnej rady sa však skepticky pozerá na fungovanie systému, ktorý poslanci schválili. "Návrhov legislatívnych aktov Európskej únie sú stovky. Nie som si istý, či sa bude Národná rada vyjadrovať k väčšine z nich, pretože si to vyžaduje desiatky odborníkov, a neviem, či počíta s takým veľkým výborom."
Predpokladá preto, že Národná rada bude stanoviská pre členov vlády prijímať len "v politicky citlivých otázkach". (sp)
