Marián Chudovský. FOTO - TASR |
Môžete stručne pripomenúť tú uplynulú?
Na úvod to bola Janáčkova Káťa Kabanová, pokračovali sme Bartókovým večerom Drevený princ a Hrad kniežaťa Modrofúza. V predvianočnom titule Macbeth sme sa vrátili k Verdiho geniálnej hudbe a pokračovali Donizzetiho Dcérou pluku. Sezónu ukončila Händlova Alcina, ktorá zároveň symbolicky odštartovala Medzinárodný festival hudobného divadla v Bratislave. Začali sme Predpremiérové matiné, uviedli niekoľko koncertov, celý rad rôznorodých programov.
Podarilo sa vám navyše vyriešiť aj post šéfdirigenta.
Keďže šéfdirigent šéfuje nielen orchestru, ale má na starosti a zodpovedá za celú hudobnú produkciu operného domu, teda aj sólistov, korepetítorov, zbormajstrov, iných dirigentov a zbor, vyberali sme uvážlivo z viacerých kandidátov. Usúdili sme, že Jaroslav Kyzlink je najoptimálnejším adeptom na post šéfdirigenta. Je mladý, ambiciózny, za sebou má dobré výsledky v Brne, Prahe a v zahraničí. U nás naštudoval už Smetanovu Hubičku a teraz Händelovu Alcinu.
Zhodli ste sa aj na dramaturgickej vízii?
Isteže, no i na tom, že Operu Slovenského národného divadla nemožno považovať za operné múzeum, ale že dramaturgia musí byť pestrá a rozmanitá - od starej barokovej tvorby cez základné diela svetového repertoáru až po tvorbu súčasných autorov. Taká je prax aj inde vo svete.
Ozývajú sa hlasy, že pri niektorých inscenáciách hľadisko zíva prázdnotou, no pri "kasových" tituloch s návštevnosťou nie je problém. Ako je to teda?
Nepamätám sa, že by v tejto i predchádzajúcej sezóne hľadisko bolo čo len poloprázdne. Niektoré predstavenia síce nie sú zaplnené až po strop, no iné sú niekoľko mesiacov dopredu vypredané.
Máte k dispozícii aj konkrétne čísla?
Štatistické čísla sú však presné a potvrdzujú 87-percentnú návštevnosť. Hlasy, ktoré šíria niečo iné, neprajú našej koncepcii. Žiaľ, na Slovensku je to častý zjav.
S akým repertoárom vstúpite do novej sezóny?
Náš repertoár bol príliš široký, uvádzali sme až štyridsaťpäť aktívnych titulov, z toho tridsať operných a pätnásť baletných. Bol to náročný záber najmä pre orchester, ktorý navyše študoval koncertné vystúpenia a nové plánované inscenácie. Museli sme pristúpiť k takej repertoárovej politike, aby boli zastúpené kvalitné diela od baroka po súčasnosť.
Čo to konkrétne znamená?
Niektoré tituly stiahneme, ale nie definitívne. Po krátkom čase, keď si trocha oddýchnu, ich znovu vrátime na scénu. Ide o opery Sedliacka česť a Komedianti, Barbier zo Sevilly, Majstrovská lekcia Marie Callas a Predaná nevesta. Budúcu sezónu nebudeme uvádzať ani diela Don Carlos, Káťa Kabanová, Werther a Andrea Chénier, no diváci ich znovu uvidia po ročnej pauze.
Aké premiéry chystáte?
V rámci BHS 1. októbra uvedieme operu slovenského autora Juraja Beneša The Players na námet Shakespearovho Hamleta, druhou premiérou bude Verdiho Maškarný bál. Na jar chystáme Dvořákovu Rusalku a posledným júnovým titulom bude slovenská premiéra opery Peter Grimes od anglického skladateľa Benjamina Brittena.
A čo plány do ďalších sezón?
Vo výhľadovom pláne pre roky 2005 až 2006 pripravujeme Čajkovského Eugena Onegina. Po dlhom čase sa pýta na náš plagát aj opereta, preto sme vybrali Lehárovu Veselú vdovu. Na marec 2006 sme naplánovali Pucciniho Turandot. Sezónu ukončí opera Richarda Straussa Ariadna na Naxe.
V súvislosti s titulom The Players sa hovorí o inscenačných rizikách. Jeho uvedenie v Nemecku bolo údajne rozpačité.
Tento názor nemôže vyjsť z úst odborníka. Opera bola úspešná, čo potvrdzuje mnoho pozitívnych kritík. Uviedli osem repríz, čo je pri diele žijúceho skladateľa dôkazom kvality.
Opera SND je známa tým že v kmeňovom repertoári má výborných sólistov, ktorí zároveň pôsobia na popredných svetových scénach. Počujeme významných hostí aj na domácej pôde?
Tak ako naši sólisti chodia hosťovať do zahraničia aj my radi pozveme, ak nám to financie dovolia, kvalitných spevákov, ktorí nám v špecifických tituloch vypomôžu. Je to pre náš súbor i publikum isté obohatenie, aj pozitívna konfrontácia.
Autor: DOBROSLAVA MEDVECOVÁ(Autorka je publicistka)