Peter Kresák. FOTO - ARCHÍV TASR
Naši občania sa najväčšmi sťažujú na prieťahy v konaní. Je podobná situácia aj inde v Európe?
Vyše dvoch tretín všetkých sťažností zo Slovenska sa týka prieťahov, kým kolegyne z Holandska a Rakúska tvrdili, že u nich je to najviac tretina. Máme s tým problém, lebo tieto veci sú v Štrasburgu takmer neobhájiteľné.
Ste obhajcom Slovenska, čo v situácii, keď vám je jasné, že nemôžete vyhrať?
Vyhlásil som to aj pri nástupe do funkcie. Za úspech pre Slovensko pokladám aj vyriešenie veci zmierom. Súd to víta, sám je zavalený konaniami, a Slovensko potom nie je kvázi odsúdené.
Čo, ak navrhovateľ so zmierom nesúhlasí?
Poukazujeme na objektívne príčiny. Pred časom sme sa mohli odvolávať napríklad na reformu súdnej sústavy, ale dnes Európsky súd také argumenty veľmi neakceptuje. Niekedy máme možnosť poukázať na to, že aj sťažovateľ na prieťah v súdnom konaní sa na slovenský súd nedostavil alebo zámerne predlžoval konanie.
Porušujú sa u nás ľudské práva pred súdmi viac ako inde v Európe?
Nemyslím si. Samozrejme, chyba sa občas stane. Teraz sme mali prípad, keď človek právoplatne odsúdený za obchodovanie so ženami bol pred rozhodnutím súdu vo väzbe na Slovensku a opakovane žiadal o prepustenie. Poslednýkrát podal žiadosť o prepustenie v čase, keď už prebiehal proces. Došlo k procesnému pochybeniu, keď sudca vyniesol rozsudok, ale zabudlo sa na rozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzby. Človek by si mohol myslieť, že odsudzujúci rozsudok v sebe zahŕňa aj odpoveď na otázku, či bude prepustený z väzby, žiaľ, nebolo to tak a Európsky súd to zhodnotil ako porušenie dohovoru.
Sú sumy vysúdené našimi občanmi porovnateľné s inými krajinami?
Slovensko bolo zatiaľ odsúdené skôr k tým nižším sumám. Hoci teraz máme jeden reštitučný spor za niekoľko desiatok miliónov a došlo k pochybeniu zo strany orgánov Slovenskej republiky. Slovensko bude musieť veci v tejto hodnote reštituentom vrátiť. Ale bežné sankcie sú nižšie.
Ako súd o priznaných sumách rozhoduje v praxi?
Nedávno sme mali spor, kde sťažovateľka namietala protiprávnosť svojho prepustenia z práce. Veľmi som sa snažil ísť na zmier a po konzultácii so Štrasburgom som navrhol sumu 125-tisíc korún. Sťažovateľka tlačila, aby sme jej vyplatili viac, hoci som ju upozornil, že súd jej môže priznať menej. Práve to sa stalo. Nedávno bol vyhlásený rozsudok a sťažovateľka získala asi o 25-tisíc korún menej.
V komore, ktorá rozhoduje o prípadoch zo Slovenska, je aj naša sudkyňa Viera Strážnická. Nehrozí konflikt záujmov, keď rozhoduje o vlastnej krajine?
V okamihu svojho zvolenia nemá sudca absolútne žiadnu povinnosť voči svojmu štátu a myslím si, že to tak aj funguje. Sudcovia sú veľmi často aj spravodajcami v prípadoch, ktoré sa týkajú ich krajiny. Dôvodom býva to, že ten sudca pozná najlepšie právny poriadok. Zrejme aj dokáže dosť ovplyvniť myslenie ostatných sudcov. Ale uznávam jeho nezávislosť.
Nehrozí, že aj v Štrasburgu už budú prieťahy v konaní?
V podstate tam už aj prieťahy sú, len o nich nemá kto rozhodnúť.
Ako dlho tam asi trvá, kým sa o prípade rozhodne?
Rozhodnutie z tohto roku prišli v priemere po piatich rokoch od podania. Všetko nad tri roky už je podozrivé z hľadiska prieťahov v konaní.
Aký je pre Slovensko pomer medzi vyhranými a prehranými prípadmi?
Minulý rok sme boli úspešnejší ako rok pred tým, ale aj tak prevažujú prehraté spory asi tak v pomere 6:4. Minulý rok sme po prvýkrát v histórii dve meritórne veci vyhrali, kde sa už išlo do jadra sporu a v jednej veci išlo o niekoľko desiatok miliónov. Úspech je aj to, keď sa súd odmietne vecou ďalej zaoberať.
V pomere k počtu obyvateľov je sporov prichádzajúcich zo Slovenska viac ako z iných štátov?
Je ich troška viac. Na jednej strane je dobré, že si občania uvedomili možnosť, ktorú majú. Na druhej strane to signalizuje značný počet notorických sťažovateľov.
(rp)
