BRATISLAVA - Kombajny na poliach jazdia od rána do večera aj cez víkendy, na budúcom bratislavskom moste Košická sa pracuje nonstop, cestári pred Trnavou na 45. kilometri diaľnice robia nový asfaltový povrch dvanásť hodín denne. Napriek tomu, že podľa Zákonníka práce sa môže robiť len osem hodín denne plus hodinu nadčas, v lete množstvo zamestnancov výrazne prekračuje stanovené hodiny.
"Stavbárina je taká. Teraz robíme desať dní a štyri sú ľudia doma. My zasa máme zimu voľnejšiu," hovorí jeden z majstrov na stavbe mosta. Podľa neho je na moste viac partií, jedna má napríklad "cykliky sedem a sedem, čiže týždeň robia, týždeň sú doma".
Poľnohospodári musia pracovať aj cez víkendy celý rok. "Kravu treba podojiť aj v nedeľu," hovorí Ivan Oravec, šéf poľnohospodárskeho družstva Devio Nové Sady.
"V lete robíme od rána do večera. U kombajnistov nie je problém, väčšinou sú dvaja a striedajú sa. Ale v Zákonníku práce sa píše, že ak by hrozili vysoké hospodárske škody, práca nadčas sa medzi nadčasové hodiny nepočíta." Podľa neho patrí do tejto kategórie aj žatva. "Ale vždy sa snažíme, aby aj v lete bol minimálny oddych zamestnancov osem hodín," hovorí Oravec.
Podľa Zákonníka práce musia mať zamestnanci voľno aspoň jeden deň do týždňa. Práca nonstop aj cez víkendy je často aj v štátnom záujme. Vláda sľúbila šéfom automobilky Kia, že dokončí diaľnicu do Žiliny do novembra 2006. Ak to stavebné firmy chcú stihnúť, musia využívať robotníkov naplno.
Na cestu dávajú nový asfaltový povrch, lebo starý mal praskliny. Dopravu museli odkloniť do vedľajšieho pruhu, ráno sa v smere od Trnavy vytvárajú zápchy, vodiči nadávajú, prečo nerobia aj v noci. "Ideálne na takúto prácu je, keď je vonku dvadsať až tridsať stupňov," hovorí jeden z cestárov. V noci robiť nemôžu, lebo dávajú čierny asfalt na čierny podklad, čo by im po tme splývalo. "My musíme robiť aj v soboty, nedele, ak chceme všetko stihnúť. Ešte namaľujeme čiary a presunieme sa ďalej, na 48. kilometer, kde budeme robiť to isté. Asfalt môžeme dávať na diaľnici do októbra, ale neskôr už nie. Teplota nesmie klesnúť pod plus päť stupňov," hovorí cestár. (rf)
Zamestnávateľ môže nariadiť prácu aj v nedeľuV niektorých odvetviach je nutné pracovať veľa v lete a v zime sú zamestnanci omnoho voľnejší. Zamestnávateľ môže podľa Zákonníka práce rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne. To znamená, že v lete nahustí pracovné zmeny a keď príde zimné obdobie, ľudia majú voľno, pretože v lete si to odpracovali. Zamestnávateľ musí ešte dodržať podmienku, že dĺžka pracovnej zmeny môže byť maximálne dvanásť hodín.
Odpočinok medzi dvoma zmenami musí byť najmenej dvanásť hodín, no na základe dohody ho môžu skrátiť na osem hodín. Zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi prácu nadčas. Buď za príplatok, alebo si bude zamestnanec za nadčasy čerpať voľno - po dohode to môže byť aj v jeseni alebo v zime, keď je menej práce. Problém je, že nadčasové práce môžu byť maximálne 150 hodín ročne. No v prípade, že si za odpracované nadčasy vezme zamestnanec náhradné voľno, do 150-hodinového limitu sa nadčasy nezaratúvajú.
Stavbári však často pracujú aj dva týždne bez jediného dňa voľna. Nie je vylúčené, že zamestnávateľ porušuje Zákonník práce. Zamestnávateľ musí svojmu zamestnancovi zabezpečiť odpočinok aspoň jeden deň v týždni. Existujú výnimky, na ktorých základe zamestnávatelia nariadia napríklad aj na nedeľu prácu nadčas. Medzi výnimky patria podľa Zákonníka práce naliehavé opravárske práce, nakladacie a vykladacie práce, inventúrne a uzávierkové práce, práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu, práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach, práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva, kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat, naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín. (rf)
