Priemerný občan si podľa údajov Štatistického úradu mohol v prvom štvrťroku za svoj plat kúpiť o 2,7 percenta viac tovarov a služieb ako rok predtým. Popri tomto reálnom náraste miezd sa však dôchodky zvyšovali miernejším tempom a rôzne sociálne dávky sa dokonca okresávali. Výsledkom je, že bežné príjmy domácností v prvom kvartáli medziročne narástli o 7,1 percenta, čo nestačilo pokryť zvýšené náklady vyplývajúce z cenového vývoja.
"Vynára sa otázka, kde sa vzal ten trojpercentný reálny nárast spotreby v prvom štvrťroku," zamýšľa sa ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian. Podľa jeho analýzy sa tento zdanlivý paradox dá vysvetliť dvoma javmi - daňovou reformou a slabnúcim sklonom k úsporám.
Dva faktory
"Niet pochýb, že zavedenie rovnej dane časom pozitívne pocítia všetci občania. Okamžité zlepšenie čistých príjmov však pocítili najmä tí, ktorí boli v najvyššom daňovom pásme a ľudia s najnižšími príjmami," tvrdí Kotian. Podľa jeho prepočtu sa tak po zohľadnení nového daňového systému objem peňazí, ktoré majú domácnosti k dispozícii, medziročne zvýšil o 9,1 percenta. To znamená, že objem čistých príjmov rodín rástol rýchlejšie ako ceny.
To však nemohlo stačiť na pokrytie zvýšenej spotreby. Ľudia si mohli dovoliť míňať viac aj vďaka tomu, že sa znížil sklon k úsporám.
"Dá sa jednoznačne povedať, že ľudia začali uprednostňovať spotrebu pred sporením," povedal analytik. Svedčia o tom aj štatistické údaje o stave vkladov. Od začiatku roka sa objem korunových vkladov takmer nezmenil a na konci apríla mali občania v bankách 318,7 miliardy korún. Rok predtým to bolo o osem miliárd korún viac.
Chyba centrálnej banky
Podľa Kotiana k pokračovaniu tohto vývoja prispieva čiastočne aj centrálna banka. "Od konca marca trikrát znížila kľúčovú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu. Je pritom za tým len boj proti silnej korune, na programovanie inflačných cieľov Národná banka Slovenska úplne rezignovala."
Chybou Národnej banky je podľa neho aj veľmi zlá komunikácia navonok. "Slabou komunikáciou pripravila pôdu na špekulácie o výraznom cenovom šoku po vstupe do Európskej únie. Pomohla zažiť predstavu, že úrokové sadzby sú negatívne, pretože ich porovnávala s celkovou infláciou, a nie s čistou alebo jadrovou infláciou," dodáva. Občania potom podľa neho necítia motiváciu sporiť si peniaze, keď vidia, že ceny rastú rýchlejšie ako úroky.
Podľa analytika bude mať centrálna banka pre svoje sústredenie výlučne na boj proti silnej korune v rokoch 2006 - 2007 problém. "Môže sa stať, že bude ťažké splniť inflačné maastrichtské kritérium. Keď totiž NBS nedovolí korune posilniť sa, tak rast cien bude jedinou možnosťou vyrovnávania sa cenovej úrovni Západu."
