Pablo Neruda na archívnej snímke z roku 1971.
FOTO - ČTK
autor, ktorý si svoj literárny pseudonym po českom básnikovi Janovi Nerudovi zvolil náhodou bez toho, že by tušil o jeho existencii, sa narodil pred 100 rokmi.
Pritom sa stále možno dočítať, že Pablo Neruda (vlastným menom Neftalí Ricardo Reyes Basoalto) si svoje literárne priezvisko zvolil na počesť slávneho českého poeta 19. storočia. Všetko uviedol Čiľan na pravú mieru vo svojich pamätiach Vyznávam sa, že som žil, ktoré boli preložené aj do češtiny.
"Keď som mal štrnásť rokov, otec vytrvalo prenasledoval moju literárnu činnosť. Nechcel pripustiť, aby mal zo syna básnika. Aby som skryl svoje prvé publikované verše, hľadal som priezvisko, ktoré by ho zviedlo z cesty. V jednom časopise som našiel toto české meno, a ani som netušil, že ide o veľkého spisovateľa, uctievaného ľudom, autora balád a prekrásnych romancí, ktorému postavili pomník na Malej Strane v Prahe. Keď som po mnohých rokoch prišiel do Československa, položil som k nohám jeho fúzatej sochy kvet."
Komunista Neruda bol koncom štyridsiatych rokov vo svojej krajine prenasledovaný, preto z nej odišiel. Vydal sa do "tábora mieru a socializmu", navštívil ZSSR a v Československu pobudol niekoľkokrát od konca 40. až do začiatku 60. rokov. Napísal niekoľko básní o Prahe a odkaz na Nerudu je možné nájsť aj v mladíckej poézii Václava Havla: "Chcete vědet, kdo jsem? Jsem Whitman, / Majakovskij a Pablo Neruda..."
Prvý literárny úspech zaznamenal Neruda v roku 1924 na vtedajšie pomery s neuveriteľne erotickým zväzkom Dvadsať milostných básní a jedna pieseň zúfalstva. Po melancholických a milostných veršoch mladosti čoskoro prešiel k písaniu dobovej angažovanej poézie. "Som básnikom na verejné použitie, chcel som a chcem byť básnikom pre všetkých, pre ľudí všetkých vrstiev," hlásal.
Čo o tomto básnikovi, ktorý veril sile poézie, "ktorá chce byť zbraňou v revolučnom boji, ale aj prinášať radosť z krásnych detailov sveta", mieni terajšia kritika? "Bol to predovšetkým veľký básnik, treba ho vnímať ako tvorcu nádherných metafor," hovorí prekladateľka Anežka Charvátová. "Komunistická ideológia si ho privlastnila a trvá desiatky rokov, než ľudia nájdu svoju cestu k jeho poézii," dodáva.
Zaujímavú príhodu o Čiľanovi priniesol jeho americký nakladateľ Roger Strauss: "V dvadsiatom storočí zmýšľala väčšina najlepších svetových básnikov ľavicovo, ba revolučne. Keď som so svojím priateľom Nerudom dohadoval podmienky nakladateľskej zmluvy, spýtal som sa ho napokon: Tak, aký by si si predstavoval honorár? Čože? No koľko peňazí by si chcel za tú zbierku? Teraz si ma urazil! Moje verše sú majetkom čilského ľudu, patria proletariátu celého sveta. Brať za ne peniaze? Fuj! To je maloburžoázny prežitok. No, ako myslíš. Ja len, že tvoj spriaznenec, marxista Octavio Paz si za honorár od nás postavil doma v Mexiku dom. Potriasol som básnikovi rukou na rozlúčku. O hodinu zvoní telefón. Vieš, Roger, volá Neruda, premýšľal som o tých honorároch. Ono to vlastne nie je zlá vec."
Pablo Neruda sa narodil pred sto rokmi v Parrale na juhu Chile. Po vstupe do komunistickej strany v roku 1945 sa stal hviezdou "pokrokového" literárneho Parnasu. V roku 1950 publikoval svoj slávny Veľký spev, Nobelovu cenu získal v roku 1971. Zomrel 23. septembra 1973 v Santiagu de Chile, dva týždne po vojenskom puči, ktorým sa k moci dostal Augusto Pinochet. Neruda stál po boku ľavicového prezidenta Salvadora Allendeho, proti ktorého jeho vláde bol puč namierený.
Teraz je Pablo Neruda jedným zo sceľujúcich prvkov roztrieštenej čilskej spoločnosti.
ROBERT MIKA, čtk
