Tenisti si najviac cenia víťazstvá v štyroch grandslamových turnajoch roka - v Melbourne, Paríži, vo Wimbledone, na US Open - ale slovenskí fanúšikovia poznajú Miloslava Mečířa predovšetkým ako zlatého medailistu vo dvojhre na olympiáde v Soule. Pritom rodák z Bojníc hral vo finále US Open '86 aj Australian Open '89 a že vedel zahrať na všetkých povrchoch, svedčia semifinálové účasti na Roland Garros '87 a vo Wimbledone '88. "Veľká mačka", ako ho prezývali pre jeho nenapodobiteľný pohyb na dvorci, má na svojom konte 10 turnajových triumfov v seriáli ATP Tour, v olympijskom roku 1988 sa dostal až na 4. miesto svetového rebríčka. Najvýraznejšia postava slovenského tenisu v histórii.

Nadchnutý olympijskou atmosférou

Miloš Mečíř rád reprezentoval v Davisovom pohári a tešil sa aj na olympijské hry na ázijskom kontinente. Bol v správnom čase na správnom mieste, keď sa tenis po 64 rokoch vrátil pod päť kruhov ako plnohodnotný šport. "Olympijská atmosféra ma nadchla. Možno aj ona mi pomohla k víťazstvu," spomínal.

Dvadsaťštyriročný Mečíř prišiel do Soulu ako 12. hráč svetového rebríčka, niektorí favoriti ako Nemec Boris Becker, Švéd Mats Wilander či Američan českého pôvodu Ivan Lendl na turnaji chýbali. Do "pavúka" zapísali 64 mien hráčov z 32 krajín. Miloš vychytil na turnaji formu, zo zápasu na zápas sa na betónových kurtoch zlepšoval a keď zvládol aj kľúčové semifinále s favoritom Stefanom Edbergom zo Švédska, s ktorým mal dovtedy horšiu bilanciu, dosiahol na finále. Z 1:2 na sety obrátil na konečných 3:2. "Bol to pre mňa fyzicky najťažší zápas na turnaji. O víťazstve rozhodli moje lepšie nervy v piatom sete," vravel náš tenista.

Vo finále zabrala zmena taktiky

Vo finále ho čakal Američan Tim Mayotte, desiaty hráč sveta. Mečíř hral predtým s ním len raz, na exhibícii v USA, a podľahol mu. Mayotte mal hru založenú na delovom podaní, po ktorom prechádzal na sieť. Preto si Miloš na tréning vybral reprezentačného kolegu Milana Šrejbera, ten mal podobný štýl hry servis - volej. Zápas vysielala v priamom prenose Československá televízia, náš tenista cítil dvojnásobnú zodpovednosť.

"Američan začal zápas veľmi dobre, vychádzalo mu podanie a voleje umiestňoval presne k čiare. Vyhral prvý set a ja som musel zmeniť taktiku, ak som chcel privodil zvrat. Začal som hrať dlhé loptičky na zadnú čiaru. Mayotte aj odtiaľ nabiehal na sieť, ale už mu chýbal krok na presné zakončenie a mne začalo vychádzať obhadzovanie. Súper znervóznel, vývoj sa priklonil na moju stranu," vrátil sa spomienkami k finálovému duelu. Miloš od druhého setu na dvorci dominoval, mal v rukách istotu pri úderoch od základnej čiary i dostatok trpezlivosti vo výmenách. Mayotte sa po prvotnom sklamaní z finálovej prehry tešil z druhého miesta: "Po prvom sete som už nedokázal dostatočne razantne servovať, súper to využil. Jeho výkon v ďalších troch setoch bol výborný. Aj napriek tomu je strieborná medaila pre mňa viac než šek na turnajoch ATP."

V piatok 30. septembra 1988 odovzdal predseda Austrálskeho olympijského výboru Richard Kevin Gosper Mečířovi zlatú medailu. V dvojhre žien si ju vybojovala skvelá nemecká tenistka Stefi Grafová. Mečíř so Šrejberom sa zaslúžili aj o bronz pre Československo vo štvorhre. Vo štvrťfinále zdolali francúzsky pár Leconte - Forget, ktorý si brúsil zuby na medailu.

Syn Miloš v otcových šľapajach

Mečíř hral po Soule tenis na špičkovej úrovni ešte dva roky, po wimbledonskom vystúpení v roku 1990 podstúpil operáciu boľavého chrbta. "Keď som šiel pod skalpel, netušil som, že sa na dvorce už nevrátim," povedal o predčasnom konci. Svoje bohaté skúsenosti využíva od roku 1994 ako nehrajúci kapitán slovenskej daviscupovej reprezentácie, štyri roky (1997 - 2001) viedol ako tréner Karola Kučeru. V súčasnosti plní funkciu šéfa Tenisového klubu Slovan Bratislava a venuje sa synovi Milošovi, ktorý patrí v tenise medzi slovenskú juniorskú špičku. "Má podobný štýl, ako som mal ja, ale teraz vchádza do dôležitého obdobia v kariére. Záleží len na ňom, či sa presadí, alebo nie," poznamenal otec - olympijský víťaz zo Soulu, ktorý na jar oslávil štyridsiatku.

Mečířova cesta k zlatu v Soule: