Výstavba diaľnice
Asanácia sídelného útvaru
Výstavba plynárenských zariadení
Výstavba železničnej trate
Výstavba energetického diela
Výstavba významnej investície
Čo treba vedieť o vyvlastňovaníStavebný zákon vyvlastňovanie pozemkov dáva do súvislosti s uskutočňovaním stavieb vo verejnom záujme. Podmienkou, aby sa nejaký pozemok vôbec stal stavebným pozemkom, je vydanie územného rozhodnutia. Preto územnému konaniu, ktorého "vrcholom" je územné rozhodnutie, by mali vlastníci dotknutých pozemkov venovať veľkú pozornosť. V ňom totiž v rámci územného konania príslušný stavebný úrad určí, na aký účel sa využije určité územie.
Účastníci územného konania
Je ním navrhovateľ (investor) a právnické alebo fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám vrátane susedných pozemkov a stavieb môžu byť územným rozhodnutím priamo dotknuté.
Návrh na územné konanie
Územné konanie sa začína na návrh účastníka konania (napríklad investora), stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Dôležitou súčasťou návrhu sú dosahy na životné prostredie. Navrhovateľ musí zároveň stavebnému úradu uviesť zoznam právnických a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú mu známi. Vlastníci dotknutých pozemkov by si mali teda dať pozor, aby ich investor neobišiel. Preventívna návšteva stavebného úradu alebo aspoň telefonát nezaškodí.
V prípade, že sa územné konanie uskutočňuje kvôli realizácii významnej investície, investor musí stavebnému úradu predložiť osvedčenie ministerstva hospodárstva, že ide skutočne o významnú investíciu, ako o nej rozhodla vláda.
Začatie územného konania
Účastníkom územného konania jeho začatie oznámi stavebný úrad. Môže to urobiť aj verejnou vyhláškou. V oznámení zároveň určí spôsob, akým môžu účastníci konania vznášať námietky (napríklad ústne v rámci ústneho konania).
Stavebný úrad je podľa zákona povinný posúdiť vyjadrenia a námietky účastníkov konania.
Podklady územného rozhodnutia
Môžu to byť územné plány, územné projekty, nie je to však podmienkou. Dôležité sú však podklady na posúdenie dosahov na životné prostredie. V stavebnom zákone je v tejto súvislosti uvedené, že ak navrhovateľ (napríklad investor) nemá k pozemku vlastnícke alebo iné právo, môže sa bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, "ak sa pozemok môže na navrhovaný účel vyvlastniť". Túto podmienku sa snaží naplniť zákon 175/1999 o významných investíciách. Do stavebného zákona totiž zaniesol vetu, že pozemok možno vyvlastniť vo verejnom záujme aj na "uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa zákona 175/1999".
Oznámenie územného rozhodnutia
Uskutočňuje sa buď doručením písomného vyhotovenia alebo verejnou vyhláškou. (Viac o náležitostiach doručovania neskôr).
Odvolanie
Podľa stavebného zákona "odkladný účinok odvolania proti územnému rozhodnutiu nemožno vylúčiť". To znamená, že ak sa ktorýkoľvek z účastníkov územného konania odvolá na krajský stavebný úrad, v zmysle správneho poriadku územné rozhodnutie "prvostupňového" stavebného úradu nie je právoplatné. Vlastníci teda môžu účinne čeliť budúcemu vyvlastňovaniu už v čase územného rozhodnutia. V prípade, že krajský stavebný úrad ich odvolanie zamietne, potom už právoplatné územné rozhodnutie môžu napadnúť žalobou na preskúmanie zákonnosti územného rozhodnutia na príslušnom krajskom súde.
Vyvlastnenie
Až za predpokladu, že je územné rozhodnutie právoplatné, môže dôjsť k vyvlastneniu pozemku alebo stavby. Ústava v článku 20 hovorí, že "vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu." Stavebný zákon upravuje proces vyvlastňovania. Podľa neho vyvlastniť možno iba vo verejnom záujme, pričom definuje tie stavebné oblasti, pri ktorých je vyvlastnenie vo verejnom záujme možné. Okrem diaľnic a ďalších verejnoprospešných a infraštruktúrnych stavieb dôvodom na vyvlastnenie môže byť aj realizácia stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa zákona 175/1999. Dôležité však je, že verejný záujem sa podľa zákona "musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní". Z toho vyplýva, že stavebný úrad musí najskôr preskúmať, či konkrétna stavba vôbec spadá do oblasti verejného záujmu, a potom zvlášť musí preskúmať, či jej uskutočnenie je skutočne vo verejnom záujme.
Verejný záujem je však zložitá filozofická otázka a umožňuje rôzny výklad. Slovenský právny poriadok nikde nedefinuje, čo je a čo nie je verejným záujmom. Je potrebné to skúmať vždy osobitne vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu.
Stavebný úrad ďalej musí preskúmať:
4 či cieľ vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom (napríklad prenájmom pozemku alebo zriadením vecného bremena);
4 či vyvlastnenie pozemku kvôli konkrétnej stavbe má oporu v územnom rozhodnutí;
4 a či sa vyvlastnenie uskutočňuje naozaj v nevyhnutnej miere. (Môže sa totiž stať, že investor svoje požiadavky na veľkosť stavebného pozemku zveličí.)
Účastníci konania (vlastníci pozemkov) môžu teda namietať tak absenciu verejného záujmu, ako aj to, že cieľ vyvlastnenia bolo možné dosiahnuť napríklad dohodou o prenájme.
Náhrada za vyvlastnenie
Otázka náhrady za vyvlastnenie patrí rovnako k sporným otázkam ako verejný záujem. Stavebný zákon pripúšťa, že ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku a vyvlastnený s tým súhlasí, "tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch."
Vec sa skomplikuje, ak ide o peňažnú náhradu. V tomto prípade podmienka ústavnej primeranosti náhrady je definovaná trhovou cenou určenou znaleckým posudkom. Stavebný zákon dokonca znalcovi "našepkáva" metódu ocenenia pozemku, keďže "za trhovú cenu nehnuteľnosti sa považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite." Inými slovami, zákonodarca primeranú náhradu definoval ako ekonomickú kategóriu bez ohľadu na neekonomické aspekty ujmy vyvlastňovaných.
Neprimeranosť investorom navrhovaného odškodnenia je ďalšou z vážnych námietok, ktoré môžu vyvlastňovaní účastníci konania vznášať v rámci vyvlastňovacieho konania.
Vyvlastňovacie konanie
Vykonáva ho stavebný úrad a začína sa na návrh orgánu štátnej správy, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Toto je zaujímavý aspekt aj v prípade vyvlastňovania kvôli významnej investícii. Občania by v rámci vyvlastňovacieho konania mali preskúmať, či navrhovateľ (investor) je naozaj tou osobou, ktorá bude vyvlastnený pozemok využívať na ten účel, ktorý sa stal dôvodom na vyvlastnenie. Ak nie je, treba to napadnúť.
"Na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne konanie," hovorí stavebný zákon s tým, že stavebný úrad oznámi účastníkom konania termín tohto ústneho konania písomne najmenej 15 dní vopred.
Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom konaní. Ak sa na ňom občan nemôže zúčastniť a z nejakého dôvodu námietky neuplatnil ani pred začatím ústneho konania, mal by sa nechať zastupovať. Zákon v tejto súvislosti uvádza, že na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté, alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada. Aj z toho vidno, aké je pre vlastníkov nehnuteľností dôležité aktívne vstúpiť už do konania o územnom rozhodnutí.
Rovnako ako v prípade územného rozhodnutia, odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o vyvlastnení nemožno vylúčiť. Ak sa teda ktorýkoľvek z účastníkov územného konania odvolá na krajský stavebný úrad, rozhodnutie stavebného úradu o vyvlastnení nie je právoplatné, teda ani vykonateľné.
Čo treba zároveň o vyvlastnení vedieť
4 že vyvlastnený pozemok a stavbu možno užívať len na účely, na ktoré boli vyvlastnené;
4 že s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý boli vyvlastnené, sa musí začať najneskoršie v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení; lehota nesmie byť dlhšia ako dva roky;
4 že na žiadosť účastníka alebo jeho právneho nástupcu zruší stavebný úrad úplne alebo čiastočne rozhodnutie o vyvlastnení práv k pozemkom a stavbám, ak sa v určenej lehote nezačalo s ich užívaním na účel, na ktorý sa vyvlastnili;
4 že vyvlastnením nezaniká právo vyvlastneného užívať byt alebo nebytový priestor.
Odvolanie sa na vyššiu inštanciu
Výsledkom reformy verejnej správy je skutočnosť, že stavebné úrady sa v rámci preneseného výkonu štátnej správy dostali pod "kuratelu" obcí. Ich nadriadenými orgánmi sú krajské stavebné úrady - ako orgány štátnej správy. Odvolania voči rozhodnutiam príslušných stavebných úradov treba preto adresovať im. Procesnú stránku odvolacieho konania upravuje správny poriadok. Dôležité je vedieť, že odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Oznámenie je však zvláštna právna kategória. Správny poriadok hovorí, že rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením jeho písomného vyhotovenia, pričom deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia. A ktorý je teda deň doručenia? Správny poriadok sa snaží vyrovnať so všetkými variantmi, teda aj s tým, keď si účastník konania rozhodnutie úmyselne nepreberá. V takom prípade, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od jej uloženia na pošte, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. To platí aj vtedy, "keď sa adresát o jej uložení nedozvedel." Treba si teda dávať osobitný pozor na to, kedy začína plynúť lehota na odvolanie. Kto ju prepasie, stratí nárok na odvolanie.
Zákon však pozná aj doručenie rozhodnutia verejnou vyhláškou. Využíva sa vtedy, ak účastníci konania alebo ich pobyt nie je známy. Opäť treba dávať pozor, čo sa "deje" na úradných tabuliach stavebného úradu.
Krajský stavebný úrad
Stále sa riadime správnym poriadkom: "Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí."
Pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti, krajský stavebný úrad môže rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť príslušnému stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Podriadený stavebný úrad je pritom právnym názorom krajského stavebného úradu viazaný.
Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu sa však už nemožno ďalej odvolať. Znova platí, že sa rozhodnutie krajského stavebného úradu oznamuje doručením. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia a platia tu tie isté pravidlá ako v predošlých prípadoch, keď úrady oznamujú účastníkom konania svoje rozhodnutia.
Od tejto chvíle je však rozhodnutie o vyvlastnení právoplatné a nový vlastník môže požiadať kataster nehnuteľností o zápis vlastníctva.
Súdna dohra
Rozhodnutie krajského stavebného úradu je možno dať na základe žaloby preskúmať príslušným krajským súdom. Súd sa bude zaoberať najmä tým, či sú splnené všetky zákonné predpoklady na vyvlastnenie, teda či ide o verejný záujem, či o vyvlastnenie požiadala oprávnená osoba, či náhrada za vyvlastnený majetok je primeraná a pod. Ak by výkonom rozhodnutia o vyvlastnení hrozila závažná ujma, môže súd na návrh odložiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia a pozemok sa de facto až do rozhodnutia súdu vo veci nebude považovať za vyvlastnený.
Je dôležité vedieť, že v prípade podania takejto žaloby musí byť žalobca zastúpený advokátom. Za podanie žaloby sa platí súdny poplatok vo výške 2000 Sk. Ak o to občan požiada a jeho majetkové pomery to odôvodňujú, môže mu byť súdom na ochranu jeho práv ustanovený právny zástupca a rovnako môže byť oslobodený od povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Aj v tomto prípade je teda dôležité nepodceniť doručenie rozhodnutia krajského alebo "obecného" stavebného úradu a začať včas konať. Žaloba musí byť podaná najneskôr do dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia o vyvlastnení, čiže tento časový faktor neradno podceniť. Proti rozhodnutiu súdu je možné podať odvolanie, ktorým sa bude zaoberať Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Na ktoré súdne inštancie
sa možno odvolať
* Krajské súdy
* Najvyšší súd SR
V určitých presne zákonom stanovených prípadoch aj na
* Ústavný súd SR
* Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu
(Zdroj: stavebný zákon, správny
poriadok, občiansky súdny poriadok
a zákon 175/1999 o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií.)
dvojstranu pripravil ivan štulajter
Zaujímavé internetové stránkywww.vyvlastnenie.sk
Stránku založil Richard Drutarovský na základe vlastných skúseností s vyvlastňovaním a prezentuje aktivity občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie. Zároveň:
* poskytuje servis občanom;
* sprostredkúva kontakty na komunitu vyvlastňovaných občanov;
* poskytuje poradenstvo resp. kontakt na odborníkov
* mapuje vyvlastňovaciu prax.
Iniciatíva navrhuje, aby sa v legislatíve zakotvili nasledujúce zásady:
* Odstrániť súčasnú prax, kedy na zbavenie sa povinnosti poskytnutia vecnej náhrady stačí jednostranné vyhlásenie investora, že náhradnú nehnuteľnosť nemá;
* Ak sa náhrada poskytuje v peniazoch, určiť jej výšku tak, aby mala vyvlastnená osoba možnosť zaobstarať si porovnateľnú nehnuteľnosť;
4 Zrovnoprávnenie vlastníka nehnuteľnosti s investorom. Súčasné znenie umožňuje investorovi, aby sa vyhol akémukoľvek rokovaniu s vlastníkom a nemusel sa zaoberať žiadnymi jeho požiadavkami. Stačí, ak poštou pošle vlastníkovi návrh kúpnej zmluvy s upozornením, že ak na predložený návrh nepristúpi v lehote 15 dní, budú splnené podmienky na začatie vyvlastňovacieho konania.
* Obmedzenie možnosti vyvlastnenia iba na verejný záujem a odstránenie možnosti vyvlastnenia v súkromnoprávnom záujme. (krátené)
www.eia.sk
Stránku založilo Centrum pre podporu miestneho aktivizmu (www.cepa.sk). Jej ambíciou je byť sprievodcom v procese územného plánovania, stavebného konania a posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Zo stavebného zákona* Verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.
* Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje spravidla územným rozhodnutím;
* Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu;
* Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje;
* Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom;
* Odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o vyvlastnení nemožno vylúčiť;
(Zdroj: Stavebný poriadok,
krátené a upravené)
