Vrbové je známe ako rodisko dobrodruha Mórica Beňovského, za totality šíril jeho slávu textilný závod Trikota. Návštevníci festivalov však toto mestečko poznajú aj podľa originálnej skupiny Vrbovskí víťazi. Vrbovskí patrioti hrajú nový, moderný folklór.

Keď líder Vrbovských víťazov, svojrázny hudobník a výrobca nevídaných hudobných nástrojov Andrej Jobus hovorí o ľudovej hudbe a zvykoch, sála z neho nadšenie.

Trendom vo svete je hľadanie vlastných koreňov. Ako ste vy nachádzali svoje, ktoré sa potom premietli do vašej hudby?

"Dlhé roky som bol bubeníkom vrbovskej skupiny Karpatské chrbáty, kde spieva môj brat Braňo, ale dostal som chorobu, ktorá sa volá tinitus. Neustále mi šumelo a pískalo v ušiach. Každý silnejší zvuk ma doslova zabíjal. Ako keď niekomu píli cirkulárka rovno pri uchu. Doktor mi zakázal hrať na akomkoľvek hudobnom nástroji. Rok som žil v absolútnom tichu, ani hudbu som nepočúval. Vyžíval som sa v hovorenom slove, to zbožňujem doteraz."

Kedy sa to zmenilo?

"Brat, ktorý sa folklóru donedávna nevenoval, si kúpil fujaru. Bol som s ním a kúpil som si šesťdierkovú pastiersku píšťalku a maličkú fujarku. To bol prvý impulz. Začal som hrať, ale aj študovať literatúru, baví ma čítať o ľudových zvykoch, mystike, čarodejníctve. Nie som etnograf a neštudoval som hudbu, ale korene som našiel."

Keď ste znovu začali s hudbou, tinitus sa neozýval?

"Doktorovi som to zatajoval. Ale je pravda, že teraz hrám tichšie ako na bubnoch. Najdôležitejší zlom nastal, keď som zistil, že existujú špecificky slovenské gajdy. Myslel som si - ako skoro každý, že na gajdách hrajú len Česi a Škóti. Keď som počul ich zvuk, prebehol mi mráz po chrbte. Povedal som si, že toto je nástroj, ktorý som tak dlho hľadal. Oznámil som svojej žene, že do roka a do dňa si musím našporiť peniaze na gajdy. Ale kúpil som si ich po troch mesiacoch. Už sa mi o nich snívalo."

Na nedávnom festivale Pohoda ste predstavili vašu folklórnu skupinu Vrbovské vŕby. Známejší ste však s formáciou Vrbovskí víťazi, v ktorej s bratom hráte "priemyselný folklór" a používate nezvyčajné nástroje vlastnej výroby. Aký je váš inštrumentár?

"Tie nástroje som síce skonštruoval, ale sú založené na známych princípoch. Používam len iné materiály a rozmery. Robím ich väčšinou z umelej hmoty. Mám gajdy, ktoré sa volajú Karpatský drak, nemajú mech, vzduch do nich tlačí vysávač. Som veľmi hrdý na Ropovod Družba. To je fujara so zakrytými dierkami, ale oproti klasickej fujare má obrovské rozmery - štvornásobne väčší priemer, dĺžka je trojnásobná. Chcem robiť väčšie a väčšie nástroje, ja sa nezastavím. Len musím nájsť sponzora, lebo rúry sú drahé. Vyrábam nástroje so zvukom, aký ešte nikdy nikto nepočul, a to je vzrušujúce. A dobre sa pri tom bavím. Keď som robil Draka, nahlas som sa smial. Keby ma pri tom niekto videl, povie, že som úchylák."

Máte ešte niečo v nástrojovom parku?

"Hráme skladbu Řebříky, český text sme zobrali zo starých československých predpisov o bezpečnosti pri práci. Ako nástroj som využil obrovskú zdvojenú fujaru, tento nástroj sa volá Vrbovské hujary protivzdušnej obrany. Ešte používane trúbu VT 940, čo je vrbovská trúba dlhá 940 centimetrov. Ako bicí nástroj používame bandasku B1. Mám aj Kravu mozgocucku, to sú gajdy vyrobené z hračky - gumenej nafukovacej kravy. Začal som používať aj elektrické gajdy z Maďarska. Aj ja môžem hrať na nejakom kúpenom nástroji, nemusím si všetky vyrábať sám."

Výrobcovia hudobných nástrojov majú väčšinou radi ušľachtilejšie materiály ako plast. Nezdá sa vám, že novodurové rúry a gumové hadice sú nedôstojné pre seriózny inštrument?

"Človek sa môže vyžívať aj v strome a obdivovať krásnu prírodu a potom príde k elektrickému stĺpu s drôtmi a vychutná si nádheru elektrických drôtov. To sú predsa radosti tohto života. Aj plast má svoju krásu. Ja umelú hmotu milujem. Zacitujem výrok svojho brata: Drevo je len drevo, ale umelá hmota je umelá hmota!"

World music je vo svete veľká móda, ako to vnímate?

"Nad tým som sa nikdy nezamýšľal, ja mám rád všetky folkóry, balkánsky, maďarský, bulharský, aj program na festivaloch si vyberám podľa toho, či kapela pochádza z krajín, ktoré ma zaujímajú. Ale nikdy som to nebral tak, že teraz je world music v móde a idem ju teda robiť. Vždy ma to skrátka bavilo, je to pre mňa ako ísť do lesa nadýchať sa čerstvého vzduchu."

Čo môže podľa vás dať folklór súčasnému mladému mestskému človeku?

"Zbožňujem každého človeka na zemeguli, ktorý si váži svoje korene a je úplne jedno, odkiaľ pochádza. Korene sú dôležité pre to, aby si človek uvedomil, kde stojí, pocítil svoje základy, nemá to nič spoločné s nacionalizmom."

Folklór sa väčšinou prezentuje ako konzerva. S Vrbovskými vŕbami hráte aj tradičný folklór, hoci s materiálom narábate voľne. Je na Slovensku folklór ešte živý?

"Stopercentne. Ja mám skúsenosti, že o folklór nie je záujem na dedinách, ale vo veľkých mestách sa to hýbe, mladí ľudia sa učia tancovať staré tance, aj na folklórnych festivaloch vidím, že mladí to nerobia len kvôli tomu, aby sa dostali do zahraničia, ale preto, že ich to baví. Ja mám už 37 rokov, ale pre mňa je najkrajším zážitkom, keď vidím dvadsaťročných ľudí, ako hrajú, spievajú a tancujú staré slovenské pesničky."

Aký je váš vzťah k "zakonzervovanému" folklóru?

"Mám rád aj autentický folklór. Som hrdý, že máme slovenskú melodiku, ktorá je pekná sama osebe a navyše sa dá použiť v každej hudbe. To je proces, ktorý nemá žiadne hranice."

Poľský alebo škandinávsky jazz je pre svet zaujímavý aj tým, že hudobníci používajú folklórne prvky. Aj na Morave hrá dosť "nefolklórnych" skupín, ktoré folklór využívajú. Ako je to u nás?

"Myslím, že typicky slovenskú melodiku stále v hudbe nevyužívajú. Je toho veľmi málo. Poznám len skupinu Jej družina, ľudové melódie používal Dežo Ursiny. Ale slovenskú melodiku viem nájsť aj u Phila Collinsa."

Zaslúžili ste sa o propagáciu slovenského gajdošského umenia, ako je na tom teraz?

"Gajdy skoro vykapali. Pred dvadsiatimi rokmi bolo na Slovensku možno pätnásť-dvadsať gajdošov, dnes ich je sedemdesiat-osemdesiat. Na gajdách začali hrať mladí ľudia a vyzerá to tak, že sú zachránené. Robím pre to všetko, som ochotný aj bezplatne vyučovať a radiť. Slovenské gajdy sú špecifické. Mali by sme byť na ne hrdí a nedopustiť, aby sa na ne zabudlo."

Je ešte niečo, čo by ste chceli v hudbe skúsiť?

"Mojím snom je spojiť starú slovenskú hudbu s rockom, ako to robia v Čechomore, alebo u nás v skupine Jej družina. Nevzdávam sa tejto myšlienky. Už mám vymyslený aj názov, Vrbovské vetry. Všetky moje kapely mali najprv názov."

Ste hrdý na to, že ste z Vrbového?

"Hrozne! Ja to mám v koreňoch. Keby mi dali zadarmo barák s vodotryskom a bazénom dva kilometre od Vrbového, nešiel by som tam bývať."

Andrej Jobus (1967) - vyštudoval strednú priemyselnú školu, deväť rokov pracoval ako kurič, momentálne pracuje v atómovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach. Hral v skupine Karpatské chrbáty, so svojím bratom Braňom (skupina Karpatské chrbáty, Neuropa) má formáciu Vrbovskí víťazi a vedie folklórnu skupinu Vrbovské vŕby, ktorá nedávno vydala profilové CD. Na Pohode tradične moderuje Kofola stage, kde hrajú skupiny orientované na etnickú hudbu.