Slovenská pošta vlani prijala, prepravila a doručila viac ako 388 miliónov listov, balíkov a peňažných poukazov. Na svoje služby dostala 59 439 reklamácií. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - PAVOL MAJER

BRATISLAVA - Slovenská pošta vlani dostala na svoje služby 59 439 reklamácii, z ktorých bolo 17 375 opodstatnených. "Najčastejším dôvodom reklamácie bolo dodávanie zásielok, poškodenie, úbytok obsahu alebo zničenie zapísanej zásielky," hovorí Alexandra Fillová z oddelenia komunikácie Slovenskej pošty.

Za neopodstatnené pošta označila prípady, keď za zmiznutie obsahu, zásielky či za poškodenie nezodpovedala, pretože odosielateľ zle zabalil balík, neoznačil zásielku ako krehkú. Ako neopodstatnené sú najčastejšie označené reklamácie obyčajných zásielok, ktorých je veľa a nevedie sa o nich záznam. "Pošta na základe reklamácie zisťuje, či a ako bola zásielka dodaná. V prípade obyčajnej zásielky je zisťovanie ťažšie, pretože sa nezapisuje v žiadnych dokladoch," hovorí Fillová. Šanca, že sa podarí dopátrať, čo sa s obyčajnou zásielkou stalo, je veľmi malá, "keďže v dokladoch pošty nepotvrdzuje podanie ani dodanie, nie je možné dokázať, či bola zásielka vôbec na pošte podaná," hovorí Fillová.

Pri doporučených zásielkach sú ako neopodstatnené najčastejšie vyhodnotené reklamácie, keď sa odosielateľ dozvie, že adresát nedostal doporučenú zásielku, ale pošta zistí, že ju podpísal, iba si to nepamätá alebo to nechce potvrdiť.

Pri strácaní zásielok pošta podľa počtu reklamácií vyhodnocuje "ohniská stratovosti", teda cesty, na ktorých sa stráca najviac zásielok. Tam potom nasadí inšpektorov. "Pošta má 17-tisíc zamestnancov, zásielok je 385 miliónov a inšpektorov 57," hovorí Marek Grzybowski, riaditeľ bezpečnosti a kontroly Slovenskej pošty. Priznáva, že medzi pracovníkmi sa nájdu aj zlodeji, no podľa neho nie sú to časté prípady. "Každá strata však znamená nahnevaného zákazníka, a to nás mrzí."

Z tohto roku je zatiaľ odhalený jeden prípad trestného činu porušovania tajomstva prepravovaných správ. Poštár z Trenčína si domov odniesol list, ktorý prišiel z Japonska. Našiel v ňom 250-tisíc jenov v hotovosti - 100-tisíc si nechal. V liste prepísal údaje, zvyšok peňazí vrátil do obálky, zalepil ju a zaniesol späť na poštu. Grzybowski hovorí, že mali na tohto muža podozrenie a zásielku sledovali. Poštár sa teda nakoniec priznal.

Ak poštár ukradne veci v hodnote do minimálnej mzdy 6080 korún, ide o priestupok, všetko drahšie je už trestný čin krádeže. Zlodeji-poštári sú okamžite prepustení z práce.

Grzybowski však pripomína, že ľudia peniaze a ceniny často neposielajú tak, ako majú - teda v poistených zásielkach alebo poštovými poukážkami. Odosielatelia však chcú na poštových službách šetriť a nechcú platiť poistenie. Zo zahraničia často neposielajú ceniny ani doporučene, pretože je to oveľa drahšie.

Ako reklamovať

* Kto je nespokojný, že pošta nedoručila jeho zásielku, prípadne ju poškodila alebo ju otvorila a niečo z obsahu zmizlo, môže podať reklamáciu na ktorejkoľvek pošte najneskôr do šiestich mesiacov od podania zásielky. Na pošte treba vyplniť tlačivo, k obyčajnej zásielke sa neprikladá nijaká potvrdenka, k doporučenej sa prikladá podací lístok.

* Kto reklamuje, že mu nebola doručená upomienka, teda nebol upozornený napríklad na to, že mal zaplatiť koncesionárske poplatky, mal by doložiť aj doklad od odosielateľa, že zásielku podal, ak doklad má.

* O vhodnom balení poštové podmienky hovoria, že je "vecou odosielateľa" a že ak pošta zistí pri podaní zásielky na jej obale či uzávere chybu, balík neprijme. Všetky balíky, ktoré pošta prevezme, by mali byť z vonkajšieho hľadiska v poriadku. Problém býva s vnútorným balením napríklad pri krehkých veciach.

* Ak je reklamácia úspešná, môžete požiadať o náhradu škody.

Náhrady

* pri doporučenej zásielke v rámci Slovenska 20-násobok sumy, ktorú odosielateľ zaplatil po podaní,

* pri medzinárodnej zásielke je náhrada za doporučenú zásielku 1749 korún,

* pri nepoistených balíkoch v rámci Slovenska najviac dvojnásobok sadzby za balík posielaný 2. triedou podľa hmotnosti,

* pri nepoistených balíkoch je náhrada pri medzinárodnom styku okrem Čiech 2332 korún (za každý kilogram sa pripočítava 262 korún),

* pri balíkoch posielaných medzi nami a Českom je náhrada 1749 korún (a ďalších 175 korún za každý kilogram).

* pri poistenej zásielke nahradia skutočnú škodu, najviac však do výšky poistenia,

* pri obyčajnej zásielke nemá odosielateľ nárok na náhradu škody,

* nárok na náhradu školy zaniká po šiestich mesiacoch,

* v prípade, že by sa vaša zásielka neskôr našla, môžete ju prijať, ale musíte vrátiť náhradu.

Poštové krimi

Slovenská pošta o krádežiach svojich zamestnancov vydáva knižku Tesne vedľa. Sú tu príbehy spred mnohých rokov, ktoré majú slúžiť ako odstrašujúci príklad.

Kradol viazanky

"Pri sledovaní ohnísk stratovosti sa častejšie začal objavovať názov jednej pošty, hlavne v súvislosti s úbytkami obsahov balíkov s textilným a galantérnym tovarom. Na poštu bol nasadený tím," začína sa jeden príbeh.

Balík pre predajňu prišiel v sobotu, zamestnanci špedičného oddelenia ho uložili do skladu a v pondelok ho doručili. Vedúci predajne však zistil, že v ňom chýbajú zväzky pánskych viazaniek. Podozrivý bol zamestnanec, ktorý mal službu v špedičnom oddelení, ale vinu popieral, poštoví inšpektori teda vedúceho predajne požiadali, aby im požičal zväzky viazaniek s rovnakým vzorom, ako mali ukradnuté. "V priebehu vypočúvania vstúpil do miestnosti inšpektor, ktorý hlásil výsledok domovej prehliadky u podozrivého a predložil nájdený tovar. Pracovník zbledol a s plačom sa spýtal, či sme jeho mame, s ktorou žil, povedali, o či ide." Potom sa priznal.

Neplatila poštové poukážky

Dobrá zamestnankyňa sa prepracovala až na vedúcu pošty. Potom však začala piť a usporadúvať večierky priamo na pošte, množili sa sťažnosti a pošta sa rozhodla urobiť revíziu. Prišli na schodok 40-tisíc.

Pani vedúca na získavanie peňazí využila poštové poukážky. Predajňa potravín poukážkami posielala tržby, nedostali sa však do cieľa, ale zostali pani vedúcej. Tá tvrdila, že peniaze poslala priateľovi, ktorý mal zorganizovať ich svadbu, nakoniec sa zistilo, že za ne uzatvárala stávky. Vo väzbe ju zaradili na poľnohospodárske práce, a keď ju navštívili, vyhlásila, že "sa cíti dobre, je v dobrom kolektíve, majú televízor, rádio a tanečné večierky".

Hľadal holuby

Večerná pošta priviezla zásielku živých holubov. Na noc museli zostať v sklade, kde si zamestnanec všimol, že memajú vodu. Keď klientku otvoril, aby im doplnil vodu, jeden z holubov odletel. "Do chytania sa zapojila celá zmena. Všetky pokusy vrátane kaskadérskych výstupov na okenné rámy a strechu sa skončili neúspechom," píše sa v knihe.

Poštári sa teda rozhodli doplniť zásielku holubom z podkrovia železničného skladiska. Zásielku na druhý deň prebrala manželka chovateľa, až on neskôr zistil, že chýba holub vzácneho plemena a dodanie reklamoval. Medzitým zamestnanec pošty trávil deň hľadaním holuba. "Nakúpil krmivo a obchádzal mesto. Šampión nemal veľa skúseností so zháňaním potravy, bol unavený a hladný. Prijal teda ponuku na kŕmenie z ruky." Holuba potom zamestnanec doviezol adresátovi.

Ako treba poslať peniaze a drahé veci

* Peniaze, mince, šperky, drahokamy, drahé kovy a cenné papiere sa podľa podmienok pošty majú prepravovať iba v poistených zásielkach. Ak teda pošlete takéto veci hoci aj v doporučenej zásielke, pošta neuhradí ceniny ani v prípade, že pošta uzná reklamáciu. Keďže neboli poistené, ako náhradu dostanete iba násobok sumy, ktorú ste zaplatili pri podaní doporučenej zásielky.

* Peniaze, ceniny, drahé kovy a šperky či cenné papiere s hodnotou viac ako 3000 korún možno podľa poštových podmienok posielať aj v balíku. Vonkajší obal má byť z pevného materiálu a zabezpečený plombami alebo pečaťami so znakmi odosielateľa, všetky spoje musia byť prelepené aspoň 20 mm širokou lepiacou páskou, cez ktorú sa odosielateľ podpíše, balík má byť previazaný špagátom. Balík však musí byť poistený.

* Sadzba poistného za list vo vnútroštátnom styku je 22 korún a za každých 1000 korún poistnej sumy sa priplácajú dve koruny (k tomu ešte zaplatíte za známku). V medzinárodnom styku je to 70 korún a k tomu treba pripočítať 5 korún za každých 1000 korún, na ktorých si obsah dávate poistiť. Sadzba sa však pripočítava k základnej sume, ktorú zaplatíte pri podaní listu, podľa krajiny a hmotnosti. Ak napríklad posielate list s hmotnosťou do 20 gramov do susedných štátov EÚ, zaplatíte 14 Sk + 70 Sk + 5 Sk za každých tisíc korún, na ktorých poisťujete obsah, ak posielate do susedných list s hmotnosťou do 250 gramov je to 72 + 70 + 5 Sk za každých tisíc korún poistenia.

(Všetky poplatky za služby pošty nájdete na www.posta.sk.)

Skúsenosti čitateľov

Pošta vyrába koncesionárov-neplatičov, od klienty nechcela prijať platbu "Pošta mi nechcela dovoliť zaplatiť koncesionárske poplatky," rozčuľuje sa Ivana, ktorá pracuje v centre Bratislavy, ale býva v Devínskej Novej Vsi, mestskej časti vzdialenej od centra skoro 20 kilometrov.

"Doma trávim len málo času a nikdy tam nie som vtedy, keď je tamojšia pošta otvorená. Koncesionárske poplatky som teda chcela zaplatiť na pošte v centre, ale odmietli ma."

Prvýkrát jej povedali, že prišla po termíne splatnosti, hoci platobný doklad dostala do schránky asi týždeň predtým. Odporučili jej čakať, kým príde upomienka. Keď ju dva-tri týždne nedostávala, išla na poštu znova. Tentoraz sa dozvedala, že zaplatiť môže iba na pošte vo svojej mestskej časti. "Urobili zo mňa neplatiča. Nemám čas celé dni sa zaoberať poštou a platením poplatkov."

Pošta nekonala správne, priznáva Alexandra Fillová z oddelenia komunikácie Slovenskej pošty. "Za nekorektné vybavenie zákazníčky sa ospravedlňujeme. Platobný doklad SIPO (na koncesionárske poplatky) je splatný pri priehradke ľubovoľnej pošty v rámci Slovenska do konca mesiaca uvedeného na doklade."

Zaplatiť možno dokonca aj po termíne splatnosti, vtedy by vám na ktorejkoľvek pošte mali vystaviť "náhradnú potvrdenku", teda tlačivo, na ktorom sa vypíše meno a adresa platiteľa a číslo platobného dokladu SIPO.

Platiť na náhradnú potvrdenku je možné dokonca aj vtedy, ak nemáte platobný doklad SIPO - ale je lepšie mať ho so sebou, kvôli evidenčnému číslu.

Fillová priznáva, že sa stávalo, že pošta ľuďom, ktorí chceli zaplatiť po termíne, odmietla vydať náhradnú potvrdenku. Tvrdí, že pracovníkov pošty už poučili, ako majú v budúcnosti postupovať.

Kto chce ušetriť čas, môže všetky platby SIPO, teda koncesionárske poplatky, nájom, elektrinu či plyn platiť aj bankovým prevodom na účet riaditeľstva pošty - možno zadať trvalý príkaz osobne alebo využiť aj elektronické bankovníctvo.

Doporučený list z lístkami neprišiel

Doktor Ľuboš Fraňo tvrdí, že jeho listy z Berlína na Slovensko pravdepodobne niekto kradne. "Každoročne posielam rodičom do Trenčína súkromné listy, fotografie. Minulý rok som im poslal doporučene dva cestovné lístky, aby mohli prísť na moju prednášku. List nedostali a minulý mesiac sa mi stratili ďalšie dva listy."

Po týchto skúsenostiach sa sťažoval na riaditeľstve pošty. "Odpovedali, že trasu mojich listov budú viac sledovať, ale zásielky miznú ďalej, aj keď do rohu napíšem, že žiadne peniaze neobsahujú."

Marek Grzybowski, riaditeľ bezpečnosti a kontroly Slovenskej pošty, hovorí, že tento doporučený list sa nestratil na Slovensku. Slovenská pošta má jediné zberné centrum pre listy do zahraničia, kde doporučené listy zapisuje podľa kódu, tento list vraj nezaznamenali. Tvrdí, že všetky listy Ľuboša Fraňa sledujú od príchodu na Slovensko až po doručenie. V súčasnosti vraj poštoví inšpektori takto sledujú listy asi siedmich ľudí.