
Nešťastný dom v Gelnici. Po tragédii rodičov, keď muž usmrtil manželku a sám sa odpravil na onen svet, zostali dcéra, syn a ešte plno dohadov medzi príbuznými. FOTO – MIRO DIBAK
Rok 2001 sa však začal mimoriadne. Hneď v prvých mesiacoch na seba upozornil výnimočným počtom vrážd z rodinného prostredia. Len pred týždňom sa odohrala tragédia medzi mladomanželmi v Porúbke pri Sobranciach. Príbuzní nad ňou doteraz nechápavo krútia hlavami. Polícia najprv usudzovala, že muž sa pokúsil zastreliť manželku a neskôr spáchal samovraždu. Posledné informácie však poukazujú skôr na nešťastnú náhodu. Muž bol príslušníkom hraničnej polície. Zrejme neopatrne manipuloval s revolverom, výstrel zasiahol manželku a muž sa v panike rozhodol skončiť so životom. Jeho postrelenú ženu v piatom mesiaci ťarchavosti priviezli v hlbokej kóme do košickej nemocnice. Podľa lekárov je veľmi ťažké robiť akékoľvek prognózy – pre ňu i pre dieťa.
V dohadoch sa doteraz utápa i vyšetrovanie gelnickej tragédie z minulého týždňa. Aj pri nej zomreli manželia. Podľa policajnej informácie muž najprv uškrtil manželku a potom sa sám dobodal. Zomrel krátko po prevoze do nemocnice. V rodine zostali dve siroty – plnoletá dcéra a maloletý syn, ktorých si chce zobrať k sebe ich teta.
Pri tretej ešte celkom čerstvej tragédii zomrela v Dobšinej mladá žena. Manžel ju opakovane napádal, dokonca aj pred očami detí. Jedno z nich využilo otcovu nepozornosť a zalarmovalo políciu. Otec sa do rodiny vrátil z väzenia iba pred pol druha rokom. Sedel za to, že už predtým zabíjal – usmrtil dieťa tým, že ho hodil o stenu.
Znalec v odbore súdnej psychológie Anton Heretik sa domnieva, že zatiaľ je ťažké usudzovať, či je nahromadenie rodinných vrážd náhodou, alebo je to známkou zhoršujúceho sa trendu. „Ešte je priskoro na takéto závery.“ Podľa neho sa Slovensko v počte vrážd – tri prípady na stotisíc obyvateľov – v rámci kontinentu nijako nevymyká. V západnej Európe zaznamenávajú pri rovnakom pomere dva-tri prípady. Iné je to v USA, kde registrujú až osem vrážd na stotisíc obyvateľov, ale tam ide o dlhodobý stav, ktorý súvisí s možnosťou ľahko sa aj legálne dostať k zbrani.
Zarážajúce však je, že na Slovensku sa až polovica vrážd odohráva v rodinách. Ako konštatuje Heretik, autor knihy Extrémna agresia – forézna psychológia vraždy, týmto sa vymykáme aj v medzinárodnom meradle. Je to dané našou kultúrou, ale aj špecifikami doby. Na Slovensku je napríklad akútny bytový problém. V jednom byte sa tiesni i viac generácií a vznikajú neriešiteľné situácie. Mnohí manželia zostávajú aj po rozvode spolu a dostávajú sa do konfliktov. „Je známe, že za istých okolností sa vrahom môže stať ktokoľvek,“ tvrdí Heretik.
Jedno sa však na Slovensku podľa neho evidentne zmenilo – narastá počet lúpežných a zištne motivovaných vrážd súvisiacich s bojom o teritóriá. Aj u nás sú dôsledkom čoraz väčšieho počtu legálne držaných strelných zbraní. Odborníci neprestanú kritizovať fakt, že zo zákona o zbrojných pasoch bola vyškrtnutá podmienka psychologického vyšetrenia každého žiadateľa. V minulosti neprešla psychologickými testami až tretina z nich. Dnes dostane zbrojný pas prakticky každý. Podľa Heretika v takejto situácii oveľa častejšie hrozí, že zbraňami sa rieši akýkoľvek banálny konflikt.
TÁŇA RUNDESOVÁ