BRATISLAVA – Európska komisia v stredu predložila členským krajinám Európskej únie päť možností, ako vyriešiť citlivý problém pohybu pracovníkov z budúcich nových členských krajín. Vychádzala z toho, že dramatického prílevu pracovných síl sa únia obávať nemusí. „Nepriamo tým priznala, že je to politický problém, a preto bude potrebné zaviesť prechodné obdobia, ktoré obmedzia náš prístup na pracovný trh,“ povedal v rozhovore pre SME riaditeľ odboru hlavného vyjednávača s EÚ Peter Javorčík z ministerstva zahraničných vecí.
Prvý a piaty návrh komisie možno podľa Javorčíka hneď aj vylúčiť. Prvá možnosť – najliberálnejšia, predpokladá zavedenie voľného pohybu osôb hneď po vstupe nových krajín do EÚ. Posledná – najreštriktívnejšia kopíruje návrh nemeckého kancelára Gerharda Schrödera odmedziť prílev pracovníkov na určitý čas, zrejme na sedem rokov. „Európska komisia ich uviedla len pre úplnosť, ale sú nepriechodné,“ povedal.
Vlastná taktika
Pre Slovensko by bol najprijateľnejší druhý variant – zavedenie ochranných klauzúl.
Prax by vyzerala takto: Európska únia by si stanovila, že z nových krajín môže prijať 10-tisíc ľudí, prípadne by stanovila počet pre každú krajinu zvlášť, napríklad 10-tisíc pre Nemecko. V okamihu, keď by sa strop naplnil, by zabuchla dvere. „Tento systém by nútil krajiny vydávať pracovné povolenia, aby mohli počty pracovníkov kontrolovať,“ hovorí Javorčík. Súhlasí s kritickými hlasmi, že by nebolo lacnou záležitosťou systém kontrolovať, a preto zrejme nebude pre členské krajiny akceptovateľný.
Slovenská taktika bude podľa Javorčíka nasledovná: „Ešte pred naším vstupom by sme chceli zaviesť systém kvót, ktorý by naznačil, kde sú riziká, či je reálne nebezpečenstvo, že Slováci zaplavia napríklad rakúsky pracovný trh v niektorých sektoroch. Na základe toho by sa potom uplatňoval systém ochranných klauzúl, teda stanovenie maximálneho počtu pracovníkov.“
Výhodou kvót je, že už existujú. Sú napríklad súčasťou bilaterálnej dohody s Nemeckom a stanovujú presný počet ľudí, ktorým Nemecko udelí pracovné povolenie. Rovnaký systém by sme chceli zaviesť aj s Rakúšanmi.
Nevýhodou je podľa Javorčíka skutočnosť, že niektoré členské krajiny, napríklad Veľká Británia, kvóty nepoznajú a zrejme nebudú mať chuť niečo také zavádzať.
Odskúšaný model
Európska komisia preferuje systém pružných prechodných období. Únia by plošne zaviedla prechodné obdobia, niektoré členské krajiny by ich ale neuplatňovali. To je model, ktorý si únia odskúšala, keď v roku 1986 prijala Španielsko a Portugalsko. Vtedy zaviedla sedemročné prechodné obdobie. Niektoré členské krajiny sa ho zriekli, naopak Luxembursko si vyžiadalo desať rokov, pretože malo obavy z prílevu lacnej pracovnej sily z Portugalska. Obavy sa nepotvrdili. Po piatich rokoch urobila EÚ revíziu a prechodné obdobie skrátila na šesť rokov (Luxembursko na osem rokov).
„V prípade vstupu krajín zo strednej a východnej Európy možno očakávať zavedenie štvorročného prechodného obdobia tak, ako to Európska komisia navrhovala v pôvodnej správe. Zaviedlo by ho Nemecko a Rakúsko. Po dvoch rokoch by únia situáciu na trhu práce zhodnotila,“ hovorí Javorčík.
Ktorákoľvek z prvých štyroch možností je pre Slovensko výhodná. „Každý z tých návrhov je liberálnejší, než je súčasná prax,“ hovorí Javorčík.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
