na Krallová, William Hill, Fisher Stevens
Zjednodušene možno filmársku cestu Woodyho Allena rozdeliť na počiatočnú etapu radostného bláznivého tvorenia, etapu bergmanovského analyzovania a moralizovania a etapu experimentovania s rôznorodými žánrami. Ako nazvať súčasnosť, keď Allen akoby sa prestal meniť, len so železnou pravidelnosťou rok čo rok prichádza s aspoň jedným novým filmom, vždy na rovnakú tému, s rovnakými postavami (v rovnakom prostredí) a rovnakým humorom?
Určite to nie je stagnácia, Allen nenudí, neopakuje sa, naopak, veľmi zábavne varíruje a rozvíja vtipné uvažovanie o veľkomestskom človeku súčasnosti. No napriek tomu nie je zviazaný len s jedinou kultúrou. Zvláštnosťou fenoménu Woodyho Allena je aj to, že jeho filmy - doteraz ich nakrútil 39 - si síce pozrie len hŕstka ľudí - zato všade, kdekoľvek, na celom svete!
Allenovou najobľúbenejšou filmovou postavou je Allen. Rozpráva o tom, čo je mu najbližšie - o sebe. Pravda, v posledných rokoch si starnúci komik (ročník 1935) často vypomáha drobným trikom: necháva typické allenovské postavy hrať mladším hercom. Sám však neodolá, pridá sa - a tak sú v jeho novších dielach často hneď dvaja Allenovia: mladší a skutočný. Aj teraz, vo filme Čokoľvek, máme mladého autora - humoristu Jerryho Falka, ktorý sa musí vyrovnať s neurotickou priateľkou Amandou, jej excentrickou matkou i svojím neschopným agentom.
No je tu i starý humorista David Dobel, živiaci sa ako učiteľ, plný obáv, pocitov krivdy a trpkosti. Lenže tento Allenov hrdina je netypický. Spočiatku zábavný a smiešny, postupne čoraz temnejší, agresívny až nebezpečný. Pripomína D-Fensa z drámy Voľný pád.
Kameraman iránskeho pôvodu Darius Khondji sa stal známym vysoko štylizovaným obrazom filmov ako Delikatesy, Sedem, Evita či Votrelec 4. Dokonale sa prispôsobil Allenovi, obraz postavy dokumentuje s chladným odstupom vedca sledujúceho hemženie prvokov pod mikroskopom. Nechýbajú typické allenovské repliky hovorené priamo divákom, komentovanie deja, delenia obrazu na viac simultánnych častí.
Ak Woody Allen ešte s niečím experimentuje, sú to herci. Len filmár jeho formátu sa odváži vziať hviezdu vulgárnych tínedžerských komédií Jasona Biggsa (Prci, prci, prcičky) a s úspechom ju postaviť oproti Christine Ricciovej, ktorá sa z malej Wednesday v Addamsovej rodine prepracovala až k presvedčivým charakterom (Monštrum). Pestrosť a rôznorodosť hereckých naturelov dopĺňajú nervný energický komik Danny De Vito a Stockard Channingová, niekdajšia Betty Rizzová z Pomády.
Nový film Woodyho Allena nie je romantická či bláznivá komédia, no ani moralita, satira alebo psychologická komediálna dráma. Je čudný, tajomný, nevysvetliteľný, záhadný. Ako život. Alebo ako čokoľvek iné.
