Slovenská literatúra pre deti a mládež si získala v druhej polovici dvadsiateho storočia dobré meno aj v zahraničí: veď len bibliografia kníh z tohto žánru, preložených do nemčiny, ktorej autorom je nemecký slovakista Ludwig Richter, zaznamenáva vyše tristo knižných jednotiek. To svedčí o jej kvalite. Je pochopiteľné, že v súvislosti s tým vznikla i príslušná vedná disciplína a na túto literatúru sme mali a máme už dosť špecialistov, ktorí na vysokej úrovni spracovali aj teoretické otázky literatúry pre deti a mládež. Spomeniem aspoň dve mená dnes už nebohých autorov Zlatka Klátika a Jána Poliaka.
Každá takáto činnosť však predpokladá aj výskum literárnohistorický a bibliografický najmä preto, že detská literatúra sa napriek svojim osobitným vlastnostiam a požiadavkám nevyčleňovala z bežnej umeleckej spisby. V tomto smere si získal trvalé zásluhy Ondrej Sliacky, ktorý začal systematicky spracúvať bibliografiu slovenskej literatúry pre deti dokonca už od roku 1778, teda úplne od jej začiatkov, cez ňu sa dostal k slovníkom tejto literatúry (prvý vyšiel roku 1970, druhý roku 1979), čo ho napokon doviedlo k napísaniu diela Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež do roku 1945 (vyšlo v roku 1990).
Pritom je sám autorom niekoľkých televíznych a rozhlasových hier, vydal prerozprávané ľudové povesti i biblické príbehy, no lexikografický záujem v ňom pretrváva. A tak, keď si uvedomil, že od vydania Slovníka slovenskej literatúry pre deti a mládež uplynulo štvrť storočia a medzitým pribudla nová spisovateľská generácia, dal sa spolu so Zuzanou Stanislavovou do práce na ďalšom slovníku; nejde o reedíciu ani o výberový slovník, lebo toto dielo zachytáva už aj nové mená, navyše aj autorov dvojdomých s charakteristikou celej ich tvorby; samozrejme, podrobnejší rozbor a bibliografia sa týka len ich kníh pre deti a mládež.
Až teraz spomeniem kuriozitu či skôr dobrý nápad, ktorý sa pri vydaní prvého zväzku A - L uplatnil a má mnohé výhody. V Bratislave už desať rokov vychádza revue o umení pre deti a mládež Bibiana a jej terajšie dvojčíslo 2 - 3/2003 tvorí text prvej časti lexikónu Slovenskí spisovatelia pre deti. Stretávame sa tu už so spisovateľmi a spisovateľkami, ktorí v čase príprav prvého takéhoto slovníka detskú, resp. mládežnícku literatúru ešte len čítali (J. Juráňová, D. Dragulová-Faktorová, T. Lehenová), s menami dosiaľ málo známymi (A. Lukačin, O. Kozubek) alebo konečne zasa odkliatymi (A. Gundová-Jergová, J. Blažková).
Slovník nezaznamenáva spisovateľov, ktorí písali výlučne dramatické texty, teda činoherné, rozhlasové a televízne hry pre deti a mládež, a nemajú pritom za sebou aj tvorbu beletristickú (napr. L. Dedinská). Škoda, lebo nech je táto oblasť akokoľvek neprehľadná a hodnotovo rôznorodá a podľa Sliackeho "si vyžaduje špecifickú interpretáciu", raz ju bude treba lexikograficky spracovať.
Zostavovateľ slovníka si mohol vybrať ľahšiu cestu a niektoré heslá o spisovateľoch s uzavretým dielom iba mechanicky prebrať z predošlých dvoch lexikónov; zvolil si však so svojimi spolupracovníkmi spôsob reštylizačný a zároveň prehodnocujúci, takže nijaké heslo sa neopakuje a vždy je doplnené najčerstvejšími údajmi.
Heslá majú aj prehľadnejšiu štruktúru, pričom osobitne treba vyzdvihnúť ich komplexnosť, vďaka ktorej používateľ získa o príslušnom spisovateľovi a jeho diele všetky informácie. Editorské riešenie nemohlo byť lepšie, lebo cenovo je slovník prístupný naozaj každému.
