Hada pred vchodom do závodu v Sindelfingene pri Stuttgarte robili zamestnanci nemeckej automobilky DaimlerChrysler, ktorí štrajkovali začiatkom mája. FOTO - ČTK

Koniec štedrej podpore

V pondelok demonštrovali, najmä vo východonemeckých mestách, 10-tisíce občanov, aby vyjadrili svoj odpor proti znižovaniu sociálnych dávok. Zákon, známy pod názvom "Hartz IV" má vstúpiť do platnosti začiatkom budúceho roka. Nezamestnanecká podpora, ktorá predstavuje maximálne 67 percent posledného čistého platu, sa bude i naďalej vyplácať jeden rok. Nasledovná sociálna podpora však bude predstavovať už iba okolo 340 eur. Doteraz sa často aj dlhodobo nezamestnaným skracovali dávky v nezamestnanosti iba na maximálne 50 percent posledného čistého platu.

Vlna protestov sa zdvihla pred niekoľkými týždňami, keď pracovné úrady začali rozosielať nové 16-stránkové dotazníky. V nich museli nezamestnaní podrobne udať svoje majetkové pomery. V prípade prekročenia určitej hranice budú mať teraz nárok na podporu, až keď spotrebovali vlastné peniaze a peniaze svojich rodinných príslušníkov, žijúcich s nimi v domácnosti. Na vkladné knižky detí do výšky 4.100 eur - a na niektoré druhy životných poistiek im však už štát nesiahne, rozhodol kancelár na schôdzke v stredu večer.

Proti je východ

Najsilnejšie protesty sa ozývajú z východných spolkových krajín, kde sa na demonštráciách pochodovalo pod mottom "Preč so Schröderom." Mnohí tam majú ešte v živej pamäti, že masové protesty v roku 1989 prispeli k zvrhnutiu komunistického režimu.

"Je to vzbura obyčajných ľudí," komentoval najväčšiu demonštráciu s 12-tisíc účastníkmi vo východonemeckom Magdeburgu Spiegel-online. "V podstate im nejde iba o "Hartz IV", majú skôr všeobecný strach z budúcnosti."

Najväčšia sociálna reforma v Nemecku, ako ju už dnes nazývajú, nie je podľa mnohých pozorovateľov dotiahnutá do konca. Črtá sa síce určité zlepšenie v organizácii sprostredkovania práce, vytýčený cieľ reformy "pomáhať a požadovať" (fördern und fordern) je vraj však v nedohľadne. "Keby tu boli pracovné príležitosti, nikto by nič proti novému zákonu nenamietal," povedal jeden z účastníkov demonštrácie.

Čoraz viac sa v spore o "Hartz IV" upozorňuje skôr na jeho mentálnu ako sociálnu dimenziu. Nielen na východe Nemecka je rozšírený názor, že štát je povinný poskytnúť svojim občanom prácu. Komentátor Süddeutsche Zeitung však pripomína, že "štát nie je zodpovedný za udržanie životnej úrovne, na ktorú sme si zvykli." Štát sa takisto nemusí ospravedlňovať, keď presne skúma, či sú ľudia naozaj v núdzi, než im vyplatí podporu.

Ďalšie protesty budú však zrejme pokračovať už vzhľadom na "mamutí charakter" tejto reformy pracovného trhu, pripustil vládny hovorca Béla Anda.