Keďže už sám presne neviem, čo všetko som kedy napísal a čo mi kde vyšlo, hľadám to pomocou Google. Google je lepší a elegantnejší než môj zaprášený archív v bielej skrinke, ktorú mi manželka chce v periodických prívaloch potreby upratovania vyhodiť. Článok o tom, že Karol Marx by bol býval za vyberanie školného, napísaný pre Domino Fórum, mi vyšiel v čísle 24. Kde myslíte, že som sa to dozvedel? Z redakcie? Ale kdeže. No predsa na Google. Zaujímalo by ma, cez koľko krajín a koľko sietí táto informácia bežala. Ale asi sa to nedozviem. Bola to sekundová akcia: klikol som na internetovú adresu novín DoFo a zistil som, že článok preložený od pána Žitňanského si prečítať nemôžem. Totiž ten, kto chce čítať Domino Fórum na internete, musí najskôr zaplatiť. Nakoniec mi Renáta Šmatláková z Filmového ústavu Domino Fórum číslo 24 poslala. Klasickou pozemnou poštou.
Na festivale v Karlových Varoch vznikol problém: nájsť pekný hotel pre francúzskeho herca. Bol tam s manželkou a chcel s ňou osláviť výročie svadby v pražskom hoteli. Pýtal sa, aký by som odporučil. Odporučil som jeden, kde býval môj kamarát z Bonnu a bol tam spokojný. Zvolil som cestu typickú pre príslušníkov staršej generácie: zavolal som do Bonnu, či by mi kamarát mohol dať telefón do hotela. Bol viditelne prekvapený: "Prečo si to nenájdeš na internete, ty vole? - vyhŕkol. "Čo nemáš Google?" "Jasné, Google mám, nájdem si to", zaradil som spiatočku. A skutočne. Na Google mi nabehla informácia o hoteli hneď na niekoľko stránok, len uvedené mobilné čísla neboli vôbec do hotela, ale do nejakej turistickej agentúry. "Áno, oni dávali informácie o nás na internet a dali si tam bez nášho vedomia svoje telefónne čísla", posťažovala sa neskôr šéfka recepcie.
Google je obrazom našej civilizácie. Sú tam encyklopedické informácie, pre ktoré nie je nutné bežať do knižníc. Dozviem sa tam to, čo potrebujem, ale to isté sa tam dozvie aj iný, ktorý by chcel terorizovať druhých. Na Google je napríklad aj adresa mojej webovej stránky holubník s odkazom na moju mailovú adresu. A vďaka Google mi teraz pravidelne píše akýsi Willi Koffi a prenasledovaný Emil Mutumba, Afričania z Londýna, ktorí chcú na moje konto previezť milióny dolárov. Týchto ľudí sa bojím, pretože ich nepoznám a nie sú mi známe ani ich zámery. Možno ani nie sú z Londýna a nie sú ani Afričania. Sú to malí teroristi a z ich činov sa rodí veľký terorizmus. Oni sú jeho podhubím, oni ho živia, pretože je im jedno, či sa vlúpali do elektronického súkromia alebo do súkromia bytu, či do súkromia lietadla. S každým malým teroristom na sieti sa napriek tomu snažím komunikovať a vysvetľujem mu, nech mi napíše pozemnou poštou a popíše svôj background a miesto, kde býva. Čo sa však nestane. Myslím si, že Koffi i Mutumba zneužívajú Google
viac ako keď stranícki funkcionári zneužívali encyklopédiu.
Je preto Google zlý? Nie. Googlee je jedným z najlepších výdobytkov elektronickej civilizácie. Zlí sme my, ktorí túto civilizáciu tvoríme. My, ktorí chceme stále niekoho ovplyvňovať, kontrolovať a využívať jeho dôveru. Google je vedomosť a vedomosť je dobro. Koffi a Mutumba sú čierne diery našej civilizácie, o ktorých veľa nevieme a preto nedokážeme odhadnúť kam povedú. Koffi a Mutumba - to je nevedomosť. Má však kvôli Koffimu a Mutumbovi padnúť jedna z najlepších vecí moderného veku - vôľa získavať kvalitné informácie? Už počujem ako namietate, že medzi týmito informáciami je veľa šumu a odpadu a že je ich
toľko, že ich nedokážeme spracovať. Že sú to len ďalšie hluché miesta v dnešnej like a rolling stone valiacej sa pseudoinformačnej šou. Ale ja neviem. Verím, že stále ešte existuje chrám, kde kňaz vysloví jedno slovo, ktoré zaznie ako gong a ponesie význam a my ho pochopíme. Možno, že môže existovať i elektronický chrám. A klikanie v ňom znie ako modlitba. A mne len napadá: čo prázdnych slov padlo vo všetkých chrámoch sveta. Slov, ktoré stratili zmysel a stali sa len položkou v mnohosti. Ľudstvo bolo vždy odsúdené pátrať po význame - hľadať ho, ryžovať a lúhovať. A to bolo ťažké tak v gotickom chráme, ako aj na sieti.
