Ak včelstvo chová trúdy aj po skončení znášky, môže to včelárovi signalizovať, že má neoplodnenú matku, alebo je včelstvo bez matky. FOTO - ARCHÍV
, spracúvajú nektár a medovicu na med, konzervujú peľ, stavajú plásty, kŕmia matky, trúdy a plod, strážia vchod do úľa, udržujú v úli potrebnú teplotu a prinášajú do úľa propolis, ktorým zatmeľujú štrbiny, ktoré umožňujú vznik prievanu v úli.
Trúd je samček včely medonosnej. Meria 15 až 17 milimetrov, váži 220 miligramov, chýbajú mu zbieracie ústroje, voskotvorné aj hltanové žľazy a nemá ani žihadlo. Liahne sa z neoplodneného vajíčka, ktoré matka položí do trúdej bunky. Tá sa od robotníčich buniek líši veľkosťou, je podstatne väčšia. Schopnosť klásť neoplodnené vajíčka môžu mať neoplodnené včelie matky, ale aj trúdice. Trúdice sú robotnice, ktoré včely, spravidla pri strate matky, kŕmia kŕmnou kašičkou. Vplyvom tejto vysokokvalitnej potravy im začnú pracovať vaječníky a stávajú sa trúdicami. Podobne ako neoplodnené matky aj ony kladú neoplodnené vajíčka do robotníčich buniek, z ktorých sa liahnu podstatne menšie a ľahšie trúdy (v priemere vážia iba 138 miligramov).
Trúdy nájdeme vo včelstve spravidla len v letnom období a ich počet veľmi kolíše. Môže ich byť niekoľko sto až niekoľko tisíc, ale najčastejšie ich býva okolo 500. Na sklonku leta, počas prerušenia znášky pri dlhšietrvajúcom nepriaznivom počasí včely trúdy zo včelstva vyženú. Ak včelstvo chová trúdy aj po skončení znášky, môže to včelárovi signalizovať, že má neoplodnenú matku, alebo je včelstvo bezmatkové. Z takýchto trúdov prezimujú len ojedinelé jedince. Trúdy vo včelstve nevykonávajú žiadnu prácu, nevyhľadávajú si potravu a sú úplne odkázané na zásoby v úli. Sú však neoddeliteľnou súčasťou včelstva v letnom období a ich prítomnosť vo včelstve priaznivo vplýva na pracovné úsilie robotníc. Trúdy sa stávajú rujnými na 8. až 15. deň po vyliahnutí a ich jediným poslaním je oplodniť matku. Z úľov vyletujú najčastejšie v poludňajších hodinách, keď je najteplejšie, pretože na teplotu sú chúlostivejšie ako robotnice.
Vzťah trúdov k matke v úli je ľahostajný aj vtedy, ak ide o nespárenú matku. Až po výlete z úľa, vo vzdušnom priestore, vyhľadávajú trúdy rujné matky a pária sa s nimi.
(zeta)
