BRATISLAVA - Štát sa súdi s privatizérmi o miliardy korún. Dodnes prebieha ešte 476 súdnych sporov. "Nedá sa jednoznačne vyčísliť, o aký majetok sa súdime. To by sme museli ísť spor po spore a kým súd nerozhodol, naša pohľadávka narastá," hovorí prezident Fondu národného majetku Jozef Kojda.

Spolu s ďalšími 280 konkurzmi na privatizérov-neplatičov sú podľa Kojdu v hre pohľadávky približne za 19 miliárd korún. "Z nich je asi 90 percent dobrých," povedal prvý muž FNM. "Každý mesiac podávame niekoľko návrhov na konkurz. Treba povedať, že v niektorých prípadoch to pomáha - tí ľudia nás okamžite kontaktujú a navrhujú vyrovnanie svojich dlhov," dodal.

Fondu národného majetku sa v nedávnej minulosti podarilo získať naspäť časť majetku sprivatizovaného za Mečiarovej éry domácou kapitálotvornou vrstvou. FNM buď vyhral súdne spory, alebo sa s privatizérmi dohodol. "Výnosy pri opätovnom predaji tohto majetku sa pohybovali rádovo v miliardách korún či už za Naftu Gbely, alebo za Slovenské liečebné kúpele Piešťany. Ale aj v prípade napríklad Slovnaftu bolo doplatenie privatizérom v rozsahu desaťciferného čísla," povedal Kojda.

Nápravu ekonómami kritizovanej privatizácie z rokov 1995 až 1998 hodnotí Kojda ako úspešnú. "V prípade opätovnej privatizácie piešťanských kúpeľov išlo o veľmi slušnú cenu, niekoľkokrát vyššiu, ako štát zinkasoval pri pôvodnom predaji. Okrem toho bola kúpna suma vyplatená de facto jednorazovo," skonštatoval.

Veľkou chybou minulosti bolo podľa Kojdu to, že FNM predával majetok na splátky. "Väčšina z 280 konkurzov sa týka tých privatizérov, ktorí zaplatili prvé dve-tri splátky a potom prestali splácať. S predajom na splátky sme skončili. Výnimkou bola privatizácia zdravotníckych zariadení a poľnohospodárskych podnikov."

Štát má možnosť kontrolovať manažment podnikov aj po ich privatizácii. "Kým nadobúdateľ nesplní všetky body kúpnej zmluvy, máme možnosť kontrolovať, či privatizéri dodržujú, k čomu sa zaviazali. Ak niekto splatí celú kúpnu sumu a splní všetky body z predajnej zmluvy, naša úloha končí," uzavrel Kojda.

Osudy privatizérov

Slavomír Hatina

S FNM sa dohodol na vrátení 10 percent akcií Slovnaftu, zvyšok previedol na maďarskú spoločnosť MOL. Spoločnosť Slovintegra, na ktorej čele je Hatina, sa obratom stala zhruba 10-percentným akcionárom firmy MOL.

Alexander Rezeš

Po tom, čo mu štát zobral VSŽ a IRB, utiahol sa do úzadia, žil vo vile v Španielsku. Nakrátko sa vrátil na Slovensko a keď sa vracal naspäť do Španielska, dostal infarkt, previezli ho do rakúskej nemocnice, kde predvlani zomrel.

Karol Martinka

V roku 1999, keď FNM získal naspäť akcie piešťanských kúpeľov, odišiel do Rakúska. Na Slovensku je trestne stíhaný, Viedeň ho však odmieta vydať.

Osud najväčších privatizačných káuz

Slovnaft Bratislava

V auguste 1995 predal FNM 39 percent akcií rafinérie Slovnaft firme Slovintegra, ktorú založilo 19 manažérov Slovnaftu. Formálne štát predal akcie za 6,4 miliardy korún. Táto suma sa následne znížila o tri miliardy, keď Slovnaft preinvestoval dohodnutú sumu peňazí. Nešlo pritom o investície privatizéra, ale privatizovaného podniku. O ďalších 2,4 miliardy sa znížila kúpna cena, keď Slovnaft dosiahol stanovenú úroveň zisku. Zvyšnú miliardu Slovintegra zaplatila z úveru, ktorý čerpala v Poľnobanke a vracala ho v stomiliónových splátkach. Na splátky jej stačili dividendy, ktoré zabezpečilo vlastníctvo akcií Slovnaftu. Slovintegra v lete 1997 zvýšila svoj podiel v Slovnafte o ďalších 15 percent kúpou balíka akcií od FNM po 155 korún. Peniaze na tento nákup získali privatizéri predajom troch percent akcií na burze po 900 korún. Po výmene vlády sa FNM a privatizérmi na čele so Slavomírom Hatinom dohodli, že fond neodstúpi od nevýhodnej zmluvy, ak mu Slovintegra vráti 10 percent akcií Slovnaftu. Fond tieto akcie dostal a predal na burze, Slovintegra predala zvyšné akcie maďarskej petrochemickej skupine MOL, ktorá podnik riadi dodnes.

VSŽ Košice

V marci 1994 druhá Mečiarova vláda schválila predaj 15 percent akcií Východoslovenských železiarní firme Manager, ktorú ovládal neskorší minister dopravy Alexander Rezeš. Ten v roku 1997 ovládal 47-percentný podiel v železiarňach. Po tunelovaní podniku spojenom s drahými nákupmi, ktoré nesúviseli s oceliarskou výrobou, nahromadené problémy zapríčinené nezvládnutím rozptýlenia vlastných aktivít zapríčinili, že v roku 1998 nebola spoločnosť schopná splácať dlhy. Dzurindova vláda sa dohodla s amrickými oceliarňami U.S. Steel, vyčlenila z majetku VSŽ oceliarske aktíva, a sústredila ich vo firme VSŽ Oceľ. VSŽ túto firmu predali americkému investorovi.

Kúpele Piešťany

Väčšinový podiel v najväčších slovenských kúpeľoch získala v roku 1996 Spoločnosť zamestnancov piešťanských kúpeľov za 302 miliónov korún. Bilančná hodnota majetku, ktorá je menšia ako trhová, bola pritom 1,6 miliardy korún. Privatizér o niekoľko mesiacov previedol kúpele na spoločnosť Vadium Group Karola Martinku, generálneho riaditeľa Devín banky. Počas roku 1999 získal FNM naspäť 92,16 percenta akcií naspäť. FNM predal akcie maďarskému investorovi Danubius v roku 2002 za vyše miliardu korún.

(Spracované podľa M. E. S. A. 10)

FNM a náprava privatizácie

Pozn.: Súdne spory sú k 31. marcu 2004, konkurzy k 30. júnu 2004
Zdroj: FNM