a klasických strešných materiálov a niektorí stavebníci sa k nej vracajú.
Drevené šindle sú zrejme najpoužívanejšie spomedzi tradičných materiálov na pokrývanie striech. Niekde sa ešte vyrábajú podľa stáročia nezmenenej technológie - ručným štiepaním a strúhaním výlučne z mäkkého jedľového alebo smrekového dreva. Drevo potrebné na štiepané šindle musí byť ľavotočivé - to znamená, že vlákno vytrhnuté z dreva smeruje vľavo. Odborníci tvrdia, že takéhoto dreva je v našich lesoch približne 10 - 15 percent. Ostatné je rovné, alebo pravotočivé. Starí majstri vedia štiepať aj pravotočivé drevo, ale kusy dreva majú tvar špirály a tak sa takto naštiepané drevo musí opracovať obojručným nožom do požadovaného tvaru. Drevo sa musí vyberať tak, aby malo čo najmenej hrčí, a aj tie, čo zostanú, nesmú byť veľké a nesmú vypadávať.
Kvalita šindľov závisí od ich povrchu. Preto sa drevo na šindle štiepa - vtedy totiž nedochádza k pretrhávaniu drevných vlákien. Kvalita šindľov závisí od ich povrchu a hladký povrch sa dosahuje strúhaním obojručným nožom. Preto voda po povrchu šindľov rýchlo steká.
Ďalšie kritérium kvality šindľov je ich hrúbka v mieste, kde sa spájajú. Kvalitné šindle musia byť naštiepané od stredu do kraja, aby letokruhy prechádzali kolmo na ich šírku. Takýto šindeľ má najmenšiu rozťažnosť do šírky a nedeformuje sa do bokov ako šindle, vyrobené z dosiek. Posledným kritériom kvality je hustota letokruhov. Drevenými šindľami sa pokrývajú najčastejšie drevené stavby, ktoré musia splniť požiadavky historického štýlu. Najlepšie sa drevené šindle osá-dzajú na strechy so sklonom od 30 do 90 stupňov, ale dajú sa s nimi zvládnuť aj strmšie a komplikovanejšie strechy.
Štiepaná bridlica je ďalšou zaujímavou strešnou krytinou s výbornou odolnosťou voči poveternostným vplyvom. Zatiaľ čo u nás sa tento materiál na strechy takmer nepoužíva, bridlica je charakteristickou krytinou striech v niektorých oblastiach Nemecka, Anglicka, Francúzska, Španielska a Švaj-čiarska. V Nemecku je ňou pokrytých až 10 percent striech.
Na Slovensku chýba tradícia pokrývania šikmých striech štiepanou bridlicou a aj technológia jej kladenia je len málo známa a pomerne náročná. Napriek tomu si tento prírodný materiál získava už aj u nás svojich priaznivcov.
Slamené alebo trstené strechy ste mohli v minulosti nájsť takmer vo všetkých regiónoch Slovenska. Slama, ktorou boli pokryté strechy starých domov, bola viazaná do zväzkov. V rôznych častiach Slovenska mali rôzne názvy - v Lábe sa im napríklad hovorilo došky alebo oklepky, na strednom Slovensku zase šuby.
Došky alebo šuby sa ukladali na strešnú konštrukciu odspodu k hrebeňu a jednotlivé rady vytvárali akoby schody. Tieto strechy však bolo treba často opravovať. Boli tiež veľmi horľavé a tak ich v 19. storočí začala vytláčať škridla z pálenej hliny a neskôr eternit. Dnes sa už zo slamou alebo trstinou pokrývajú väčšinou iba rôzne záhradné prístrešky, chalupy alebo chaty. n
