mesta kúsok chládku v tieni stromov. Vtedy vrelo súhlasím s pánom Hundertwasserom, propagátorom strešných záhrad, ktorý vraj vyhlásil, že "každú plochu, ktorú budova zaberie, je potrebné navrátiť prírode na jej streche".

Niektorí ľudia však neležia na pláži, ale v práci. Napríklad takí pokrývači ležia na streche. Lakťom sa zľahka opierajú o spodné šindle a ťukajú kladivom - ťuk, ťuk, ťuk. A pod ich rukami rýchlo rastie nová strecha, aj s útulným podkrovím. Takto zdola to vyzerá ako jednoduchá a pekná robota. To je recept na spokojnosť - postaviť si "strechu nad hlavou", a potom spod jablone obdivovať svoje dielo. Neláka vás to?

A kto si netrúfne priamo na strechu domu, môže sa pocvičiť napríklad na záhradnom altáne. Ako krytinu môže použiť napríklad slamu alebo trstinu - a na stavebnú technológiu sa môže ísť opýtať do Zaježovej, tam s tradičnými materiálmi stále ešte pracujú. Ale väčšina stavebníkov sa nepotrebuje na stavbe realizovať osobne, premýšľajú radšej o tom, ako by nové podkrovie čo najlepšie využili.

Kým hrdí majitelia nových podkroví zariaďujú, skalní milovníci letných horúčav krútia nosom, že leto predsa len vyzerá inak. A večery im trochu dávajú za pravdu: v nejednom kozube sa po západe slnka zablysne svetlo ohňa a vzápätí už z komína vychádza prúžok dymu. Ozaj - viete, čo je s takým komínom starostí? A koľko predpisov dnes musíte splniť, keď si chcete nový komín postaviť? A prastaré komíny pritom boli také pekné, funkčné a jednoduché...

Mona Gáliková

redaktorka prílohy Nové bývanie