"Môj svet je vidiek", spieval Ján Kuric v jednom z najväčších hitov, kde sa vyznával zo vzťahu k vidiečanom. Vidiek sa volá aj jeho skupina. Človek by teda predpokladal, že najmä dnes, keď je veľmi módne sťahovať sa von z Bratislavy, bude aj on hľadať pokoj v okolitých dedinách. Rodinný dom Janka Kurica však leží priamo v srdci mesta. Nie však v historickom centre, ale v jednej z najkrajších častí, neďaleko Slávičieho údolia. V nenápadnej uličke, kde naj-bližším susedom je hustý les.

» Bývate naozaj na krásnom mieste, ale aj tak by som vás skôr hľadala na mimo bratislavskej adrese.

Mali sme pozemok na dedine, v Rovinke, odkiaľ pochádzam. Bol však príliš veľký a najmä, dcéra začala chodiť na strednú školu, ktorá je v Bratislave. A tak, aby sme sa vyhli všetkým ranným a večerným dopravným zápcham, rozhodli sme sa presťahovať do mesta. Bývame tu už štyri roky a cítime sa skvele.

» Podľa čoho ste si vyberali lokalitu? Upútala vás poloha, dom, prípadne ide o rodinné dedičstvo?

Najprv nás upútal inzerát, potom cena pozemku, ktorá bola napodiv relatívne nízka. No a keď sme sa sem prišli pozrieť, očarila nás poloha. Bývame pri lese, ktorý je hneď za plotom, takže mávame lesných návštevníkov - veveričky, bažanty, ďatľa, aj sovy sem-tam zabehnú. Paradoxne sa tu cítim oveľa viac ako na dedine, než keď som tam naozaj býval.

» Kúpili ste hotovú stavbu, do ktorej sa dalo hneď nasťahovať, alebo ste si postavili dom podľa vlastných predstáv?

Na pozemku stál malý domček, ktorý sme najprv chceli rekonštruovať, no z rekonštrukcií postupne vzišiel náš dnešný dom. Pri jeho architektonickom riešení sme vychádzali z toho, že máme maličký pozemoček, iba 600 metrov štvorcových. Náš dom síce zvonku pôsobí ako obrovský, ale v skutočnosti je to bežný dedinský štvorec desať na desať. Spodné poschodie je ale jeden veľký priestor, ktorý je rozsektorovaný iba pomyselne na kuchyňu, obývačku a jedáleň. Dvere má len moja pracovňa a technické zabezpečenie domu. Poschodie je tiež rozdelené na štyri rovnaké časti. V jednej je dcérina izba, ďalšia je naša spálňa, v tretej je kúpelňa a posledná je voľný priestor, kde mala manželka maľovať, ale doteraz sa k tomu nedostala.

» Kto mal hlavné slovo pri tom, ako bude dom vyzerať?

Nechal som všetko na manželku. Má lepší vkus než ja a keďže šesť rokov študovala Vysokú školu výtvarných umení, má cit aj pre svetlo, farby, priestor. Hoci sme mali vynikajúceho architekta, veľa prvkov vymyslela ona. Než sme začali stavať, poprezerali sme množstvo časopisov o bývaní, najmä francúzske, nemecké a talianske a nechali sme sa inšpirovať.

» Neuvažovali ste o sedlovej streche, ktorá je dnes veľmi populárna?

Nie, pretože sedlová strecha oberá o priestor. Podkrovnú izbičku mám rád na chvíľku, keď som u niekoho na chate. Inak mi vadí neustále sa skláňať, keď podídem bližšie k šikmým stenám. Pri mojej výške nie som zvyknutý zohýnať sa.

» Nebáli ste sa, že rovná strecha bude zatekať?

Dnes sú už také dokonalé technológie, že to vôbec nie je problém.

» Využívate strechu?

Najprv sme mysleli, že na nej bude záhrada, ale keď sme videli rozpočet, rýchle sme si to rozmysleli.

» Aká bola filozofia pri zariaďovaní domu? Všimla som si napríklad že nemáte chodby ani predsiene.

Základnou filozofiou bolo, aby bol celý dom príjemný a obytný. Preto tu naozaj nie je žiadna chodba, lebo ako vieme, tam sa zle žije, stoluje či spí.

Nemáme ani starožitný nábytok, mám radšej modernejší štýl. Cítim to tak, že žijem v tejto dobe a preto sa rád obklopujem súčasnými vecami. Snáď jediný rustikálny kus je záhradný nábytok. Súvisí to však s tým, že som veľ-ký lakomec. Keď sme sa sťahovali, staré lehátka, ktoré sme si kedysi dávno so ženou kúpili, sa mi zdali byť v pohode, tak načo kupovať nové? Naopak, rokmi získali zaujímavú patinu.

» Našinci majú vo zvyku umiestniť schodiská niekam do rohu miestností. Zaujalo ma, že u vás je veľké točité schodisko situované do stredu domu.

Dokonca na milimeter presne! Podľa mňa schodisko je veľmi pekný architektonický prvok, ktorý je škoda ukrývať. Naopak, treba ho ukázať, veď je to jedna z najkrajších veci v dome.

» Čo vaša pracovňa, aj tú ste nechali na manželke?

Jediné, na čo som mal špeciálne požiadavky, sú krivky stien, ktoré sa vyhýbajú deväťdesiat stupňovým uhlom. Väčšinou sú tam tupé uhly, pre odraz zvuku. Inak som nebazíroval na tom, ako má vyzerať.

» Mnohí ľudia, ktorí sa pustili do stavby domu, mali problémy s remeselníkmi. Vám nepribudlo zopár šedivých vlasov? Ako ste spokojní so slovenskými firmami?

Pri stavbe sme boli ako väčšina ľudí obmedzení sumou, ktorú sme nemohli prekročiť. Skôr než sme začali stavať, som preto chodil po všetkých výstavách na Slovensku, pýtal vizitky a porovnával ponuky a ceny. Keď boli stavebné plány hotové, urobili sme si vlastné konkurzy na jednotlivé firmy aj dodávateľov. Preto pre nás pracovali ľudia z celého Slovenska, nielen bratislavské firmy. Nelenilo sa mi vycestovať do Ilavy, odkiaľ mám všetky okná alebo do Banskej Bystrice, odkiaľ je točité schodisko a so všetkými firmami som veľmi spokojný. Iste, vždy sa náj-du aj chybičky, napríklad stena trošku praská. Ale to preto, že ide o rýchlenú stavbu, ktorej sme nedovolili priro-dzenou cestou ustáliť sa. Je to daň za to, že od prvého výkopu po sťahovanie uplynulo tri štvrte roka. Ale snáď sa už domček usadil.

» Aj vy ste na stavbe priložili ruku k dielu? Ste manuálne zručný alebo ste nepoužiteľný umelec?

Na záchodoch som montoval držiaky na toaletný papier, zavesil som aj zrkadlo. Na prvý pohľad mi to celkom išlo, ale človek sa nesme prizrieť pri-veľmi zblízka. Odborník by to iste spravil lepšie, ale zase by som sa pripravil o skúsenosť, ako keď ma kopla elektrina, lebo som pri vŕtaní dier natrafil na kábel. Preto som mal radšej na väčšinu prác odborníkov. A odporúčam aj supervízorov, ktorí dávajú pozor na remeselníkov aj na kvalitu stavby. Naozaj sa to oplatí.

» Ktorú časť domu máte najradšej?

Celý dom mám rád. Cez deň som rád na prízemní, večer v spálni. Ale keď je pekne, asi najradšej sedím na priedomí, kde sa dá výborne relaxovať. Pozorujem veveričky ako sa kŕmia a naháňajú, alebo hádžem psíkovi loptičku.

» Veru, ešte sme sa nerozprávali o záhradke. Kto sa o ňu stará? Vy, manželka alebo odborník?

Záhrada je môj koníček, takže tam nepúšťam nikoho, aj keď pri výbere kvetín by manželka bola zrejme lepšia než ja. Ale nechala ma vyblázniť sa. Keďže máme minipozemok a žijeme viac menej v lese, povedal som si, že chcem jednoduchú záhradu, harmonizujúcu s lesným prostredím. Aby sme sa v nej cítili dobre ako užívatelia, ale aj ja ako záhradkár. Teda, aby som nemal veľa práce. Vysadil som preto najmä trávnik, zopár zelených kríkov a ozdobných stromov. Z kvetov sú tu len surfínie, ruže a nejaké bylinky, ktoré však musia byť v črepníkoch, aby ich náš pes neoznačkoval. n