Nie vždy je dobré za každú cenu dieťa integrovať do bežnej školy. V špeciálnych školách totiž majú pomôcky aj pedagógov vyškolených na to, ako deťom s hendikepom čo najviac pomôcť. FOTO - ARCHÍV SME
Koncom mája poslanci schválili zákon o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania, inak povedané antidiskriminačný zákon, a to s platnosťou od 1. júna tohto roku.
Rodičia detí, ktoré v školách nechceli, pretože trpeli nejakým zdravotným či mentálnym hendikepom, sa potešili. "Konečne ich školy nebudú môcť odmietať so slovami, že pre ne nemajú vytvorené podmienky, alebo že nemajú špeciálnych pedagógov," netají nadšenie Renáta Zimajová, matka dcéry s dyslexiou, ktorá chce založiť občianske združenie na pomoc deťom s poruchami učenia a s poruchami správania.
Zákon totiž jasne hovorí, že v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Alena Kotvanová zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva však upozorňuje, že prijatie antidiskriminačného zákona automaticky neznamená, že školy začnú hromadne prijímať žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. "Každý prípad je iný a každý treba citlivo posúdiť. Antidiskriminačný zákon rozhodne otvára možnosti, aby sa veci zlepšovali, ale neruší špeciálne školstvo. To je tu práve na pomoc takýmto deťom."
R. Zimajová však špeciálne školy odmieta. "Socializmus, keď sa postihnutí zatvárali, izolovali, segregovali a odkladali do špeciálnych škôl a ústavov už musí prestať."
Anna Gálková z Nadácie škola dokorán, ktorá sídli v Žiari nad Hronom a venuje sa okrem iného aj integrácii problémových detí, je v tomto smere miernejšia.
"Myslím si, že rodič by mal integráciu svojho dieťaťa konzultovať s odborníkom. Dať ho do školy, ktorá mu nevie pomôcť len preto, aby v nej sedel, nemá význam."
Integrácia je podľa Gálkovej vhodná len vtedy, keď sú na ňu vytvorené podmienky a učitelia sú ochotní dieťaťu podať pomocnú ruku. Práve to je však v praxi problémom. "Učím v Partizánskom v materskej škole. Z vlastných skúseností môžem povedať, že len jedna zo základných škôl je ochotná integrovať aj deti so špeciálnymi potrebami. Ostatné sa k nim stavajú rezervovane až odmietavo."
R. Zimajová hovorí, že sa v prípade neprijatia hendikepovaného dieťaťa na bežnú školu budú na antidiskriminačný zákon odvolávať a využívať ho.
V praxi to bude znamenať, že v prípade neprijatia musia podať žalobu na súde a čakať niekoľko mesiacov až rokov, či súd rozhodne, že dieťa bolo diskriminované alebo nie.
V skratke o diskriminácii
* Zásada rovnakého zaobchádzania má platiť v sociálnom zabezpečení, v zdravotnej starostlivosti, v poskytovaní tovarov a služieb, a vo vzdelaní.
* Diskriminácia môže byť priama - ak ide o konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
* Môže byť aj nepriama, v tomto prípade ide o navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou (o nepriamu diskrimináciu nejde, ak sa týmito opatreniami sleduje oprávnený záujem a sú primerané a nevyhnutné na jeho dosiahnutie).
* Diskrimináciou je aj obťažovanie.
