V príručke sa píše o tom, aké sú nevýhody práce načierno pre zamestnancov aj to, aké sankcie čakajú na zamestnávateľa, ktorý čiernu prácu využíva.

Podľa štúdie, ktorú v júli zverejnila Európska komisia sa na Slovensku podiel práce načierno pohybuje medzi 13-15 percentami HDP. Najviac sa u nás pracuje načierno v stavebníctve, kde neprihlásení robotníci predstavujú až 17 percent zamestnanosti v tomto sektore, za ním nasleduje obchod, hotely a reštaurácie, doprava a služby v oblasti nehnuteľností a podnikania. Čierna práca v SR má viaceré podoby - buď ide o úplne neprihlásených pracovníkov, čo je často prípad nezamestnaných, ktorí získajú dočasnú sezónnu prácu, alebo o čiastočne prihlásených, ktorí oficiálne zarábajú minimálnu mzdu, zatiaľ čo v skutočnosti poberajú za rovnakú prácu dodatočné peniaze.

Často sa vyskytujú tiež prípady ľudí, ktorí sú zamestnaní na polovičný, v skutočnosti však pracujú na plný úväzok. Ďalšou kategóriou sú ľudia, ktorí podnikajú na vlastnú päsť bez licencie či povolenia.

Práca načierno spôsobuje dvojaké straty - na jednej strane umožňuje vykorisťovanie zamestnancov, na strane druhej oberá aj štát o nemalé financie, ktoré by vo forme odvodov zaplatili zamestnávatelia. Mnohí sú presvedčení, že za vysoký podiel "čiernoty" na trhu práce môžu práve vysoké odvody do štátnej kasy. "Odvody za zamestnanca sú také vysoké, že malé a stredné firmy radšej porušujú zákon," hovorí podnikateľ, ktorý si neželal byť menovaný. "Ale štátu asi nie je za daňami ľúto, keď s tým nič nerobí."

Aj ľudia pracujú radšej načierno, pretože za mzdu, ktorú by im zamestnávateľ vyplatil legálne, sa im chodiť do práce neoplatí. Niektorí tiež tvrdia, že na štátne dávky sa neoplatí spoliehať a každý sa musí o seba postarať sám. "Odkedy si každý môže do fondov platiť sám, ľudia sa netrápia s tým, že sú zamestnaní načierno," hovorí František P. z Komárna. "Ja sa radšej budem živiť na vlastnú päsť, než pracovať za mzdu, ktorú mi ponúkali, alebo chodiť na úrad práce."

Takíto ľudia buď podnikajú bez povolenia, alebo sa živia ako murári, či predajom poľnohospodárskych výrobkov v malom a dane štátu neodvádzajú. "Ak pracujem na stavbe iba na základe dohody, kto mi dokáže, že nepomáham priateľovi, ale pracujem za dohodnutú mzdu," dodáva František P. "Takáto forma práce sa skutočne nepovažuje za čiernu prácu," potvrdili nám na Inšpektoráte práce. "Je to skôr priateľská výpomoc."

Čierny trh práce je v Európe typický najmä pre stavebníctvo, sezónne práce v poľnohospodárstve, ale aj v hoteloch, reštauráciách či službách v domácnosti. V nových členských štátoch sú to tiež oblasti lekárskej starostlivosti, súkromného poradenstva a doučovania, obchodu s nehnuteľnosťami.

Práca načierno oberá štát o nemalé financie, ktoré by vo forme odvodov zaplatili zamestnávatelia.