Chcel by som sa poďakovať redakcii, že pohotovo (tri dni po prezentácii) venovala knihe Slovensko v lete tak veľa pozornosti a priestoru. Je dobre, že sa u nás literatúre venuje toľko pozornosti. Aj keď sa možno nebolo tak treba ponáhľať. Ostatní by mohli závidieť.
Pán Javůrek vo svojom príspevku farbisto vykresľuje jej nedostatky. Nebudem sa tváriť, že nerozumiem tomu, čo ho na tejto publikácii (on ju nepovažuje ani za knihu) hnevá. Písal som na objednávku politika, ktorý mu nekonvenuje. Písal som spôsobom, ktorý recenzenta zjavne nenechal chladným. Dôvody, pre ktoré som sa rozhodol Slovensko v lete napísať (uvádzam ich v knihe), mu nestačia. Spochybňuje ich. Nechápe. Pýta sa "prečo"!? Je mi ľúto, že som ich nedokázal sformulovať zrozumiteľnejšie. Zopakujem mu to teda: napísal som knihu o krajine a jej ľuďoch. Materiál som zbieral minulé leto na cestách, ktorých iniciátorom bol Mikuláš Dzurinda. Premiér tejto krajiny. Mám sa tváriť, že som sa tam dal vysadiť padákom a za tmy?
Recenzent dospel k názoru, že Slovensko v lete je bezprecedentný nepodarok. Nepáči sa mu, že naň z "leporela" vykukuje tu kozička, tam postava bez hlavy, to celé v rámčekoch nakrivo. Vyčíta jej typografiu no a, samozrejme, najväčšmi ho páli text plný poézie a banalít. V tomto ohľade si dovolím podotknúť, že naďalej nebudem považovať pána Javůrka za autoritu na poli knižného dizajnu či fotografie. Páni, ktorí sú pod touto časťou knihy podpísaní, majú na to oveľa lepšiu výbavu. Vzdelanostnú, skúsenostnú, aj prirodzenú. Hovorí sa tomu talent. Ku kozičkám len toľko, že keby u nás žili levy, boli by tam levy. No a pokiaľ ide o text, naozaj som sa dopustil štylistickej rôznorodosti, poetickosti a expresívnosti. Opakovane, na mnohých miestach. Nevedel som, že sa to nesmie.
Pán recenzent má problémy so žánrovým zaradením knihy Slovensko v lete. Autorovo vymedzenie (album pohľadníc) uvedené v knihe odmieta. Svojím písaním o nej ma postavil pred rovnaký problém. Čo s recenziou, ktorá sa končí smelým tvrdením postaveným na slove "vraj"? Je to omyl. Nie ministerstvo kultúry, ale Tajomný ostrov ma zaujíma. Ja chcem byť prezidentom Zemegule, pán Javůrek!
