Olympiáda v Aténach sa zajtra končí. Hoci každá krajina prežíva svoj vrchol v inej disciplíne, za kráľovnú olympijských športov sa stále považuje atletika. A v nej je kráľovskou disciplínou všestranný desaťboj. Desaťbojári - prototypy antického ideálu ľudského tela - končia svoj dvojdňový maratón súťaží obvykle neskoro v noci. Hoci sú mimoriadne uznávaní, ich súboje nie sú také atraktívne ako napríklad šprint na sto metrov, a na štadióne ich vydržia sledovať len tí najvytrvalejší diváci. A tak atletický kráľ prežíva svoju korunováciu len pred desiatkami najvernejších. Je to však okamih pre vyvolených, lebo tí, ktorí chcú vidieť veľkú vec, si defilé desaťbojárov nenechajú ujsť. Sú to znalci kráľovnej športov.
Slávnostný sprievod kráľovi robia, napodiv, súperi. Po ťažkých skúškach svojho tela sa desaťbojári priateľsky spoja - prvý i posledný. V utorok 24. augusta takmer presne o polnoci aténskeho času defilovali vedno zlatý Čech Roman Šebrle i posledný, tridsiaty, Moldavčan Viktor Kovalenko. Hoci ich vo výsledkoch delil priepastný rozdiel takmer dva a pol tisícky bodov, sú to všetko atléti v pravom slova zmysle.
O sláve, ktorá lezie aj na nervy
Dekoráciu na stupni víťazov si nechávajú organizátori na druhý deň. Veľkým športovcom možno už vtedy dôjde, čo dokázali. Koncom roka to však poznajú stopercentne. Víťazia v anketách o najlepších i najpríťažlivejších športovcov, o najsympatickejších chlapíkov. Až im to všetko začne liezť na nervy a začnú sa opäť tešiť na neskutočnú tréningovú drinu, niekde v Južnej Afrike. A predovšetkým na vážne preteky, na ktoré si trúfnu v plnom nasadení tak trikrát do roka. Táto disciplína väčšiu záťaž nedovolí.
Je to maratón, v ktorom sa robí všetko. Pre úplnosť - behá sa na 100, 400 a 1500 metrov a cez prekážky na 110 m. Skáče sa do diaľky, výšky a so žrďou v ruke, hádže sa diskom a oštepom, vrhá guľou. Pravda, keby iba trénovali, zbláznili by sa. Občas súťažia aj sólovo. Veľmi radi exhibične. Vymysleli si napríklad desaťboj za hodinu. Všetko musia stihnúť v tempe - odbehnem stovku a hneď skočím do diaľky. Na chvíľu si sadnem, vrhnem guľou a bežím 400 metrov. Zábava ako hrom.
O sivých eminenciách, ktoré si málokto všíma
Desaťbojári sú sivé eminencie veľkých atletických súťaží. V ústraní zbierajú body, točia sa okolo nich maséri, fyzioterapeuti, počtári. Málokto z divákov ich sleduje. Záver disciplíny pripadá laikovi ako nezmysel. Veľkí chlapi na rozdiel od ľahkonohých a štíhlych bežcov na 1500 metrov ťažkopádne a zdanlivo pomaly krúžia po ovále necelé štyri kolá. Prvý v cieli si odfúkne, ale väčšinou nemá príčinu na žiadne emócie, okrem toho, že je koniec.
Eufóriu prežíva ten niekde v strede poľa. Dobehne trebárs desiaty, zvalí sa od šťastia na tartan lapajúc dych. Zvyšné pole trpezlivo vyčkáva, aby mu mohlo zablahoželať.
Desaťbojár ráta, šetrí si sily, útočí vtedy, keď je to potrebné, kontroluje stav, lebo nadmerná snaha mu môže zlomiť krk. Kŕč z únavy v poslednej disciplíne môže zmariť dvojdňové úsilie. Preto Šebrle v Aténach pred záverečným behom upozornil: "Páni, len žiadne reči o svetovom rekorde. Na ten zabudnite." Napokon predsa dosiahol olympijský - 8893 bodov.
O tých, ktorí ovládajú všetko
Niekedy začuť - dal sa na desaťboj, lebo nič nevie poriadne. Opak je pravdou, desaťbojár vie výborne všetko. Naznačme si, čo dokáže Šebrle. Stovku za 10,50 s, diaľku skáče okolo 810 cm, guľou vrhne 15,33 m, do výšky vie 215 cm, štvorstovku zabehne za 47,79, prekážky na 110 m za 13,80, diskom hodí k päťdesiatke, so žrďou preskočí 520 cm, oštep mu zaletí za sedemdesiatku, 1500 m vie zabehnúť okolo 4:20 min.
Na tohtoročnom slovenskom šampionáte by týmito výkonmi získal päť titulov (100 m, 400 m, 110 m prek, diaľka, žrď). Žiadnemu desaťbojárovi nevyjdú preteky v desiatich disciplínach na úrovni ideálu. Šebrle sa však k nemu dokáže najtesnejšie približovať. Preto 26. a 27. mája 2001 dosiahol v západorakúskom Götzise prelomových 9026 bodov. Prvý na svete pokoril deväťtisíc bodov - rekord rekordov.
O pražskej ulici s názvom Desaťbojárska
V Prahe-Ruzyni majú ulicu s názvom Desaťbojárska. Čistá náhoda, ale jeden čas na nej bývali trojnásobný majster sveta Tomáš Dvořák (prvý titul dosiahol v Aténach 1997) i svetový rekordér Roman Šebrle. Potom sa cesty dobrých kamarátov trochu rozišli, aby sa znovu zblížili. Už si síce nepadajú bratsky do náručia, ale rešpektujú sa. Celý viacbojársky boom u našich západných susedov začal Róbert Změlík, senzačný olympijský víťaz z Barcelony 1992. Tiež býval istý čas na Desaťbojárskej.
O spore zo Sydney, na ktorý grandi zabudli
Roman Šebrle mal v roku 2001 svetový rekord, ale žiaden titul. Na olympiáde v Sydney skončil strieborný. O prvenstvo ho pravdepodobne obral nesprávny výrok rozhodcov. Tí najskôr víťaznému Estóncovi Erkimu Noolovi odmávali v disku prešľap, potom verdikt zmenili. Desaťbojári sú grandi, Šebrle neprotestoval.
Žarty, podpichovanie, prekáračky na pretekoch a tréningoch sú pre desaťbojárov príslovečné. Až tak, že ich ľudia neveľmi chápu. Šebrle raz po prílete do Prahy povedal, že na svete žije Krovák, ktorý by ho zdolal v sedemboji o tisíc bodov. Tváril sa vážne, poslucháči mu to zhltli.
"Občas niečo tresnem len tak s kamennou tvárou a čudujem sa, že to ľudia neberú ako fór. Po návrate zo Sydney sa ma pýtali, či sa mi v Austrálii páčilo viac než v Atlante. Povedal som, že oveľa - a mlčal som. Bolo ticho. Až potom som dodal - v Atlante som totiž nebol. Najviac ma totiž dokáže vytočiť zrážka s hlúposťou," hovorí Roman Šebrle.
O Mníchove, kde Šebrle vyhral a tešil sa na úlohu otca
Na majstrovstvách Európy v Mníchove v auguste 2002 prišla Šebrleho chvíľa. Niečo pred polnocou sa na oficiálnej tlačovej besede v útrobách mníchovského Olympijského štadióna unavene pohrával s maskotom šampionátu, psíkom Eurolympim. Prvý muž, ktorý rok predtým pokoril zlomovú deväťtisícovú hranicu, musel pred celým fórom zodpovedať presne dve otázky. Prvá, obligátna, sa pýtala na pocity. "Pravdaže som šťastný, je to moja prvá medaila z veľkého šampionátu."
Druhá, nepochopiteľná, chcela odpoveď na možnú nespokojnosť. Rekord majstrovstiev Európy drží dodnes z roku 1986 legendárny Brit Daley Thompson súčtom 8811 bodov. Na jeho prekonanie potreboval český atlét zabehnúť záverečnú tisícpäťstovku za 4:41 a čosi. Dosiahol o sekundu horší výsledok. "V prvom momente mi to vôbec neprekážalo. Ale ak sa teda pýtate, teraz ma to škrie," odpovedal Roman po anglicky Angličanovi.
Bodka. Oficiálna časť sa skončila, aby prišla druhá, s ktorou veľkí víťazi musia rátať aj o polnoci. Toho psíka nesiete očakávanému dieťatku? "Nie, pre bábätko i budúcu maminku som nakúpil už dávno. Maskota dostane trénerova dcéra."
Romana Šebrleho a jeho manželku Evu, rodenú Kasalovú, čakala 14. septembra 2002 šťastná chvíľa. "Syn bude Štěpán, ak bude dcéra, dostane meno Michaela," hovoril svetový rekordér. Viditeľne pookrial. Vyčaril úsmev hrdého otca. Roman a Eva sa zosobášili pred götziským rekordom. Manželku spoznal v Prahe na atletickom štadióne Julisky. Bola a je krásna, behala osemsto metrov.
O kráľovskej suite, ktorá taktne zastala
V Aténach priviedol v utorok kráľ Šebrle desaťbojársku suitu k skupinke v publiku s českými vlajkami. "Služobníctvo" taktne postálo obďaleč. Prvý bozk dostala manželka Eva, prvý pozdrav do kamier smeroval malému Štěpánovi.
"Som strašne šťastný! Olympiáda je najviac, čo môžem vyhrať. Preto som bol celý čas aj veľmi nervózny," hovoril po pretekoch prvý český zlatý medailista z aténskej olympiády a bez váhania vyriešil večnú atletickú otázku - je viac prelomový rekord alebo olympijské víťazstvo? "Prirodzene, že aténsky triumf," smial sa spokojne.
Vráťme sa o pár minút späť. Skupinku Šebrleho gratulantov, ktorý ešte po poslednej bežeckej disciplíne naberal dych vystretý na tartane, viedol Erki Nool. Estónec, ktorý mu pred štyrmi rokmi "vyfúkol" titul olympijského víťaza, pomohol Čechovi na nohy a zdvihol mu ruku. Zomrel kráľ, nech žije kráľ. Erki prirodzene žije, a možno aj chystá odvetu. Podstatné je, že sydneyský spor, ktrorý pre nich dvoch ani sporom nebol, naveky zmazali. Desaťbojári sú šľachtici a rytieri kráľovnej športov.
Vizitka Romana Šebrleho
Narodený 26. novembra 1974 v Lanškroune
Nadporučík českej armády, člen Dukly Praha
Výška a váha: 186 cm, 88 kg
Účasť na OH: 2000 (Sydney) - striebro; 2004 (Atény) - zlato
Úspechy: držiteľ svetového rekordu (9026 bodov) od mája 2001, MS 2003 (Paríž) - striebro Halové majstrovstvá sveta (HMS) 1999 (Maebaši) - bronz, HMS 2001 (Lisabon) - zlato, HMS 2003 (Birmingham) - bronz, HMS 2004 (Budapešť) - zlato. Majstrovstvá Európy 2002 (Mníchov) - zlato. Halové ME 2000 (Gent) - striebro, 2002 (Viedeň) - zlato.
Záľuby: počítače a futbal, ako aktívny rekreačný hráč i veľký fanúšik.
Takto sa tešil v utorok v noci z olympijského víťazstva český desaťbojár Roman Šebrle. Vľavo je Estónec Erki Nool, ktorý zažíval rovnaké pocity pred štyrmi rokmi v Sydney.
Autor: PETER FUKATSCH
