Čo najviac závidia ľudia hercom? Zrejme dvojmesačné divadelné prázdniny. Ankety s celebritami sa hemžia odpoveďami, ako si užívajú dlhé letné týždne na chalupách, za morom, na francúzskom vidieku. Keby ste však túto otázku položili členom SND - Michaele Čobejovej, Ingrid Timkovej a Robovi Rothovi - odpovedali by, že prázdninujú v pivnici. Od prvého augusta sú totiž temer denno-denne zatvorení v podzemnom bratislavskom Klube Čierny havran a skúšajú. Tento týždeň k nim pribudol ešte Dano Heriban, čerstvý absolvent VŠMU, ktorému vraj predsa len bolo ľúto, "zapratať" si celý mesiac prácou. Keďže v pripravovanej inscenácii Posadnutí láskou má menšiu rolu, mohol si dlhšie leňošenie dovoliť. Respektíve mu ho odobrila Ingrid Timková, ktorá predstavenie režíruje.

Porovnajme si pražskú a bratislavskú divadelnú ponuku. V Prahe sa to len hemží malými štúdiovými divadielkami, ktoré sú veľmi obľúbené u hercov aj u divákov. Často tu totiž vznikajú najzaujímavejšie inscenácie. Je to preto, že sa v nich stretávajú ľudia, ktorých spája rovnaký názor na divadlo, priateľstvo a chuť pracovať.

Naši herci majú tiež takéto ambície, majú však oveľa menej priestoru. Divadlá by sa dali porátať na prstoch, a takých, kde sa umelci dávajú dohromady kvôli konkrétnym projektom, je ešte menej. Práve preto mnohí lačne siahli po priestore v Čiernom havranovi, keď ho uvoľnilo divadlo GUnaGU, ktoré sa presunulo o pivnicu ďalej. Pod hlavičkou Mestského divadla si tu už zahrali napríklad Boris Farkaš, Leopold Haverl, Richard Stanke, Robo Roth či Ingrid Timková.

"Veď kde sa majú herci predviesť, v dabingu?" kladie otázku táto, jedna z najobsadzovanejších slovenských filmových aj divadelných herečiek, u ktorej by sa predpokladalo, že si na nedostatok zaujímavých príležitostí nemôže sťažovať. Aj ona však zahorela pre "Havrana", dokonca sa sem vracia už druhý raz.

Niekedy by som ju zabila

Ingrid Timková sedí v hľadisku, na kolenách scenár, sústredene počúva Danov monológ. Čochvíľa ho preruší pevným hlasom, vytrénovaným z veľkého javiska. Vidno, že hoci ide o jej prvú réžiu (na VŠMU naskúšala ešte predstavenie Barónka a slúžka, ale to bola doktorandská práca), má presnú predstavu, žiadne tápanie, neistota. Všetko a všetkých má pod kontrolou.

"Kto sa bojí, nech nejde do lesa," odpovedá lakonicky na otázku, či predsa len nemala strach postaviť sa zrazu pred hereckých kolegov ako režisérka.

"Aká je Inge režisérka?" smeje sa jej kamarátka Miša. "Na to je pekná veta v Mrožkovej hre Tango - samozrejme, môžeš vysloviť svoj názor, ak sa zhoduje s mojím názorom. Sú chvíle, že Ingrid nenávidím a zabila by som ju, to priznávam. To je však, dúfam, len dočasné. Hoci nikdy nehovor nikdy!"

"Máloktorý režisér chce od herca hneď od rána maximálne nasadenie," pridáva sa Robert Roth. "Pre mňa bolo jednoducho nemysliteľné začať rannú skúšku hneď scénou s brutálnym plačom. Bol som rád, že sa mi podarilo vstať, mal som pozitívne ráno, a zrazu strašný strih, okamžite sa preštelovať do depky. Lenže, madam Timková s tým nemá problém, okamžite ideme naplno. No, paradoxne, strašne dobre ma to naštartuje a ostatné veci potom už idú akoby samy."

"Či ma svojou ráznosťou trochu nezastrašila?" hodnotí Dano Heriban svoje prvé dva dni. "Mal by som povedať, že nie, ale možno trošku aj hej. Má rázny prístup, je to ohnivý človek, to vidno na prvý pohľad. Ale ja som takisto ohnivý, takže možno tu bude iskriť, ale určite to hneď aj zhasne."

Neobležia

Prečo sa vlastne títo ľudia dali dohromady? Každý mal na to vlastné dôvody.

Michaela Čobejová je človek plný energie, ktorý sa neustále vrhá do rozličných projektov, aj keď si na nich občas nabije nos. Vydávala už divadelný časopis, vymyslela si inscenáciu Karpatská horká, svojrázne mapujúcu históriu SND. Bola jej producentkou, do inscenácie vložila aj vlastné peniaze, no akcia sa stretla s neúspechom. Neodradila ju zlá skúsenosť?

"Myslím si, že keby som si to nevyskúšala, nevedela by som teraz reálne posúdiť, čo sa dá, a čo nie. Hoci manžel si občas neodpustí - ideš na ten svoj underground? Lebo predsa len sa trošičku bojí, aby to nedopadlo ako Karpatská horká. Ale toto je iná káva. Teraz som herečkou, čo je príjemnejšia pozícia, ako keď som bola zodpovedná prakticky za všetko. Samozrejme, aj teraz sa všetci snažíme pomáhať. Otravujem kamarátov s plagátom, fotografiami, manžel nám doviezol nábytok, ktorý bude na scéne, v pondelok si ideme do secondhandu zháňať kostýmy, po každej skúške si musíme sami upratať. O to viac si potom človek váži servis, ktorým je obklopený v kamennom divadle."

Najdôležitejšie však podľa nej je, že využila prázdniny, aby na sebe pracovala.

"Skúšky sú intenzívne, mám pocit, že ma niekam posúvajú a že rozvíjam svoje herecké schopnosti. Veľmi dôležité je aj to, že sme všetci kamaráti, cez prázdniny nebudú predsa spolu robiť ľudia, ktorí k sebe nemajú blízko."

Robo Roth sa rozhodol prijať ponuku najmä kvôli Ingrid.

"Vždy ma ťahalo niečo s ňou urobiť, ale osud nás nespojil. Hráme síce v SND spoločné predstavenia, ale každý v inom výstupe. Veľmi si rozumieme ľudsky a teraz naša ľudská komunikácia môže dostať aj umeleckú podobu. No a že som sa musel vzdať mesiaca voľna, mi nie je ľúto, lebo - ako vraví moja kolegyňa Gabika Dzúriková - neobležím."

Dana Heribana prizvala do projektu režisérka. Zaujal ju v školskom predstavení, no má za sebou aj spoluprácu s Rothom, hrajú spolu v SND v predstavení Mizantrop.

"Hoci mi je ľúto za prázdninami, chcel som s týmito ľuďmi spolupracovať. Oslovila ma aj hra, i keď problém incestnej lásky medzi bratom a sestrou ma trochu zaskočil. Som rád, že moja postava je nositeľom pozitívneho myslenia a optimizmu."

A prečo trávi leto v pivnici Ingrid Timková? Pretože chce ukázať vlastnú predstavu o svojej obľúbenej hre a tiež preto, že práca je pre ňu koníčkom. To, že cez divadelné prázdniny pracuje, považuje za rovnaký oddych, ako keby prázdninovala.

Réžia kontra herectvo

O spoločnej práci uvažovali herci už dávno. Napokon Ingrid Timková vybrala hru Sama Sheparda.

"Priznám sa, ja ako herečka neviem čítať divadelné hry," hovorí Michaela. "Až po niekoľkých stretnutiach, keď sme text postupne odkrývali, som zistila, čo všetko hra obsahuje, čo sa v nej dá zahrať. Fascinuje ma, ako to Inge dokáže zo scenára vyčítať."

"Nie je podmienkou, aby každý herec vedel spraviť geniálnu analýzu textu. Podstatné je, aby ho vedel zahrať," mieni Ingrid. "No to je ten dôvod, ktorý posunie herca k réžii, že zrazu v texte vidí, čo ako herec vidieť nemusí. Je to jedna z vecí, ktorá ma priviedla k režírovaniu, že rokmi som v hrách začala vidieť aj iné veci než ľudia, s ktorými som pracovala, a mala som tendenciu spracovať ich."

Réžia je podľa nej zaujímavá práca, miestami dokonca zaujímavejšia ako herectvo, lebo dáva väčšie možnosti, ale na druhej strane je veľmi namáhavá.

"Zatiaľ preto režírujem len príležitostne a vôbec neuvažujem, že by som skončila s herectvom."

Nebudú to mať s režírujúcou herečkou režiséri ťažšie?

"Keď som za režiséra, som za režiséra, keď som za herečku, som za herečku. Režírujúci herec to musí striktne oddeľovať, inak vznikajú konflikty. Ako herečka spĺňam predstavu niekoho iného a neprenášam tam vlastné režijné predstavy. Môžem ponúkať predstavy herecké, veľa režisérov to aj chce, no môže byť len jeden človek, ktorý skúšky vedie - a to je režisér."

ooo

Premiéra je naplánovaná na október, pred štvoricou je ešte veľa práce. Na čo budú najradšej spomínať, keď sa im vybaví toto leto? Za všetkých to zhrnula Michaela Čobejová: "Vonku je teplo a my si pod Michalskou bránou dávame v čokoládovni rannú kávu. Je to najpríjemnejšia časť dňa, potom už nasledujú muky, trápenie a hľadanie, ktoré nás však ohromne bavia."

FOTO SME - PAVOL MAJER