Miroslav Kusý
filozof, politológ
manžel Jolany Kusej

Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Bola mojou študentkou na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ale bližšie sme sa spoznali, až keď bola asistentkou na univerzite.
Aká bola študentka?
Nadpriemerná. Mala dobré výsledky - študovala filozofiu v kombinácii s biológiou.
Ako dlho trvalo, kým ste sa zobrali?
Niekoľko rokov. Patrilo do toho obdobie rokov 1968 - 1969 a brali sme sa v roku 1970.
V tom čase ste už boli v nemilosti.
Manželka si musela uvedomiť, čo ju vlastne čaká.
V súčasnosti sa mladí ľudia nehrnú veľmi do manželstva, lebo chcú robiť najprv kariéru. Vy ste mali vážnejšie starosti. Nebáli ste sa založiť si rodinu?
Perzekúcia sa ešte len začínala. Dalo sa však predpokladať, že lepšie to nebude, pretože vstup vojsk a všetko, čo sa v roku 1968 odohralo, sme považovali za definitívnu záležitosť. Obaja sme očakávali existenčné problémy.
Kedy prišli?
Už keď sme spolu chodili a rozšírilo sa, že patríme k sebe. Vďaka mne ju vyhodili zo školy.
Kto vám vtedy najviac pomáhal?
Moji bývalí priatelia z univerzity boli pod existenčným tlakom a báli sa so mnou stýkať. Začali sa nové priateľstvá, formovala sa nová skupina ľudí. Neskôr, keď vznikla Charta 77, to už bol širší kruh, do ktorého patrili napríklad Václav Havel, spisovatelia Milan Klíma, Ludvík Vaculík a Milan Uhde.
Dátum svadby?
30. januára 1971. Manželka pochádza z Krnče pri Topoľčanoch, a preto som túžil po rázovitej, dedinskej svadbe, aby bola menej konvenčná. Bol som však sklamaný, pretože modernizácia v tomto smere už vtedy zasiahla aj slovenskú dedinu.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Už sme doma sami. Jedna dcéra sa vydala a má svoju domácnosť, druhá študuje v Bostone. Pretože som v dôchodku, aj keď ešte učím, mám viac času ako manželka. Venujem sa zabezpečovaniu domácnosti, nakupujem a udržiavam v dome poriadok. Manželka varí.
Kde a ako sa vám spolu býva?
Bývame v rodinnom dome v Trnávke, ktorý som kúpil kedysi dávno za tridsaťtisíc korún. Postupne sme ho prestavovali, je to naše dieťa, ktoré nám prirástlo k srdcu.
S čím ste sa pritom najviac natrápili?
Keď som mal päťdesiat rokov, dal som si záväzok, že si vlastnoručne vykopem pivnicu. Podarilo sa mi aj s klenbou. To bola skutočne sizyfovská práca, pri ktorej som si dokázal, že som ešte chlap.
Kde trávite voľný čas?
U priateľov na chate v Tatrách, v našej záhradke a pri vode na Zlatých pieskoch.
Kde ho podľa vás trávi vaša manželka?
Miluje slnko, preto v lete v záhrade, občas chodieva k moru a spolu so mnou do Tatier.
Obľúbená reštaurácia, kaviareň?
Nikde sa nenajem tak dobre ako doma. Moja žena skvelo varí. Kedysi som varieval aj ja, ale keď sme začali mať tri ženy v kuchyni, vylúčili ma z nej.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Nakupujem rád pre domácnosť, potom investujem do pracovných nástrojov. To je všetko. Celý život ma okolnosti viedli ku skromnosti. Na staré kolená sa už míňať nenaučím.
A vaša manželka?
Na oblečenie, kozmetiku a podobne.
Na ktorý výlet s manželkou najradšej spomínate?
Na tatranské túry, ktoré sme absolvovali v mladších rokoch. Najkrajšie však bolo s našimi deťmi na Kriváni. Tam sme boli viackrát.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Z nášho vnúčika Sebastiána, ktorý má tri roky a prejavuje veľkú zručnosť.
Počuli ste o svojej manželke nejakú klebetu - a čo vy nato?
Nespomínam si na žiadnu. Navyše, my už sme vo veku, keď nemá prečo dochádzať k pikantným klebetám.

Miroslav Kusý pochádza z Bratislavy. Do roku 1970 pôsobil na FF UK v Bratislave, neskôr krátko pracoval ako dokumentarista v Novinárskom študijnom ústave. Keď podpísal Chartu 77, bol robotníkom alebo nezamestnaným. Po revolúcii bol krátko v politike, bol poslancom, členom predsedníctva SNR a kancelárom prezidenta Havla. Špecializuje sa na oblasť ľudských práv, angažuje sa v Európskej komisii pre ľudské práva.

Jolana Kusá
manželská a rodinná poradkyňa
manželka Miroslava Kusého

Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Prišla som do prvého ročníka a on ma učil úvod do filozofie. To som ešte netušila, že raz bude mojím manželom.
Čím vás upútal?
Osud nás dal dohromady. Po skončení školy som nastúpila do prvého zamestnania, kde manžel pracoval predtým, ešte mi podpisoval dekrét. Pôsobil ako veľmi vážny profesionál, takže pri osobnom kontakte ma veľmi prekvapil zmyslom pre humor a neuveriteľnou dynamikou osobnosti.
Kedy preskočila medzi vami iskra?
Na seminári v Smoleniciach. Z filozofie sme sa vzdialili a manžel ma tam prenasledoval tým, že mi vyznával lásku v rôznych jazykoch. Uháňal ma, najskôr som bola prekvapená a bránila som sa.
Dátum svadby?
31. januára 1971. Zabudla som si doma v rodičovskom dome, v Krnči pri Topoľčanoch, kyticu a na našej svadbe boli aj iné peripetie vrátane toho, že manžel si mesiac predtým zlomil nohu.
Neprekážalo vám, že vtedy sa už začala normalizácia a váš nastávajúci nebol práve veľmi v "kurze"? Vedeli ste, čo vás čaká?
Keď sa moji známi dozvedeli, že som si ho zobrala, pýtali sa ma: Čo si samovrah? Ja som však v mladosti bola odvážna, presvedčená, že sa patrí veriť ideálom. Na Mirovi mi imponovalo práve to, že im aj on veril. Patrí to k tomu byť chlapom, podľa môjho názoru.
Mal vplyv na vašu profesionálnu kariéru fakt, že ste sa volali Kusá?
Už keď sme spolu chodili a náš vzťah vyzeral vážne, vyhodili ma z prvého pracoviska na FF UK a úplne vytlačili z filozofie. Nikdy som sa k nej nemohla vrátiť. Našla som si však svoju osudovú prácu poradenstvo.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Mení sa s konšteláciou rodiny. Keď boli deti malé, manžel sa ujal časti povinností okolo detí, ba dokonca varil. Vždy bol schopný úžasne sa postarať o deti. Ako dievčatá rástli, odovzdával im časť svojej práce tak, ako aj ja. Odkedy sme sami, opäť sa ujal starých povinností.
Kde a ako sa vám spolu býva?
Keď už sme mali päťizbový byt v Karlovej Vsi, prišla možnosť získať naspäť tento dom. Bolo to ťažké, pretože bol zanedbaný, vo veľmi zlom stave. Nikdy som to však neoľutovala. Rodinný dom poskytuje viac slobody, voľnosti a iný životný štýl.
Kde trávite voľný čas?
V záhrade pri dome, alebo v našej druhej záhrade a pri vode. Rada čítam, občas niečo píšem.
Kde ho podľa vás trávi váš manžel?
Podobne, ako ja. Stará sa o dom, záhradu, teraz dokonca nakupuje, pretože ja nešoférujem. Vybudoval ešte jednu zeleninovú a ovocnú záhradu, ktorá mu kedysi zachránila duševné zdravie. V minulosti sme tiež veľa chodievali na turistiku. Miluje hory, chodí častejšie do Tatier.
Obľúbená reštaurácia, kaviareň?
Nemám. Občas chodievam s priateľkou na kávu do niektorej z kaviarní v Starom Meste. Za tých dvadsať rokov, keď sme nato nemali, sme si zvykli na domáci spoločenský život. Raz dokonca eštebáci vyšetrovali, že sa u nás usporadúvajú párty za tritisíc korún. Nebola to pravda. Veď aj víno sme mali dorobené vlastnoručne.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Tajne na deti, aj keď sú už veľké. Obom sme pomohli s bytmi. Potom na vnuka, tomu kupujem s potešením aj hlúposti. Rada by som míňala na dovolenky, čo sa mi však nie vždy podarí. Nebaví ma veľmi míňať peniaze na šaty či kozmetiku. Nenaučila som sa to a teraz mi už chýba trpezlivosť.
A váš manžel?
Tiež príliš nemíňa. Trochu míňa na knihy, hudbu a hudobnú techniku no a na dom, to je taká permanentná pokladnička.
Na ktorý výlet s manželom najradšej spomínate?
Pred svadbou sme boli v Bruseli a na francúzskej riviére. Pozreli sme si zámky na Loire. Okrem toho rada spomínam na exotiku v Južnej Afrike.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Z nášho vnuka Sebastiána.
Počuli ste o manželovi nejakú klebetu a čo vy nato?
V poslednom čase si nespomínam. Kedysi som však počula o ňom klebetu, že je na psychiatrii v Pezinku. V skutočnosti bol zatvorený v justičáku.

Jolana Kusá pochádza z Krnče (okres Topoľčany). Študovala na FFUK a od roku 1972 pôsobila v psychologickej, manželskej poradni v prvom bratislavskom obvode. V roku 1990 sa podieľala na vzniku Centra poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu. Dnes tam pôsobí ako námestníčka riaditeľa. Desať rokov vydáva a píše do bulletinu Empatia. Má dve dcéry Alexandru (33) a Dagmar (28).

Autor: Barbora Laucká / Foto: Roman Ferstl