Knihou poviedok Daj mi! debutovala nová ruská autorka Irina Denežkinová ako dvadsaťročná študentka žurnalistiky a vzápätí sa stala bestsellerom v Rusku, ale aj v západnej Európe. Je v nej jedenásť poviedok, ktoré do slovenčiny preložil Ján Štrasser a vydalo ich vydavateľstvo Ikar.
Aha, ide hrdina!
V poviedke Vasia, ktorá je jedným z extrémov tejto knihy, príde desaťročný chlapec na to, že mláky, ktoré sa spravidla vyskytujú za smetiakmi, nemajú nič spoločné s dažďom, ale sú to sliny ohyzdných a nebezpečných zelených mužíčkov. Tí sa zabávajú vraždením bezdomovcov, znásilňovaním bezdomovkýň a žerú stareny, čo si večer vyjdú vyniesť smeti. Po starenách a bezdomovcoch neštekne ani pes, nie to, že by si ešte niekto všimol, že postupne ubúdajú a miznú. Nikomu nechýba ani Vasiov starší brat Feďa - jedného dňa proste zmizol a zostala po ňom len fašistická vlajka na stene detskej izby. Mama z nej spichla Vasiovi trenírky. Vasia chce najprv upozorniť na zelených mužíčkov dospelých. Dedo ho opľuje a otec ešte pridá zaucho teniskou. Deti na dvore ho zase zmlátia tehlami po hlave a do zubov. ("Ako dobre, že Vasia bol ešte malý a zuby mal mliečne.") V boji teda pokračuje mlčky ako Bajaja. Pred zelenými potvorami sa načas uchýli aj na dno studne, kde nachádza kosti brata Feďu. Vzápätí úskokom nad mužíčkami víťazí. A tak sa zase v meste namnožia bezdomovci a stareny. Ale nikto nevie, že vďaka za to patrí desaťročnému krpcovi s vyrazenými zubami. "A nikto, kto videl Vasiovu telesnú schránku, si nepomyslel: "Aha, ide hrdina!" - ale všetci si ktovie prečo pomysleli: "Čo je to za zmrda?"
Čierny humor a nemilosrdnosť pripomínajú Charmsa. Pre autorku je charakteristický humor, surovosť a autenticky vyrozprávaný príbeh; na rozdiel od Vasiu však vo väčšine poviedok za svetom zaslintaným a zasopleným zelenými mužíčkami svietia čiesi mačacie oči, odstávajúce uši, zbožňovaná tvár.
Časté pospevovanie
Poviedky, v ktorých sa variuje príbeh lásky, majú naliehavý rytmus a Irina Denežkinová si v nich často pospevuje - cituje texty piesní, ktoré si niekto práve spieva, počúva, zišli mu na um, alebo sa ich nevie zbaviť. "Čakala si ma dlho, ustala si, zhorela..." spieva v poviedke Song for Lovers Oleg. Svetke, ktorá ho nešťastne miluje, sa síce nepodarí zviesť ho, ale zato sa vyspí aspoň s dvoma jeho kamarátmi. (Každý, kto sa s Olegom stýka, je v istom zmysle Oleg...)
Okrem spievania sa v knihe neprestajne popíja, pofajčieva, občas si niekto zatrtká, iní sa pomilujú, opitým príde zle, nešťastní sa rozplačú, zaľúbení sa konečne pobozkajú a ktosi to schytá palicou, reťazami alebo aspoň prackou na remeni.
Z pripitého páru, ktorému sa noc zrazu vymkla z rúk, sa stávajú dvaja konverzujúci cudzinci. Blízkosť sa však vracia v spánku. ("O chvíľu zaspali pritisnutí k sebe, ako keby si navzájom boli tými najdrahšími ľuďmi a báli sa, že sa jeden druhému v živote stratia. Opitým mladým ľuďom sa to vždy stáva.")
Konečne dobrá móda
Námety poviedok sú síce zo života tínedžerov, ale autenticita, štýl, poézia a vtip z nich robia čítanie, ktoré nie je obmedzené generačne.
Poviedka Valeročka je Goldingovým Pánom múch na ruský spôsob. Neodohráva sa síce na opustenom ostrove, ale deti sú "opustené a vypustené" v letnom tábore. A prebieha tu paralelne viacero bojov - boj chlapcov medzi sebou (v pomere asi piati na jedného), boj dievčat so svojím panenstvom (v dvoch prípadoch víťazia dievčatá) a boj vedúcej Valeročky s celým osadenstvom tábora. Valeročka naviac bojuje s časom (tábor musí trvať dostatočne dlho, aby sa deťom zahojili utŕžené poranenia) a traumatizujúcimi spomienkami pochádzajúcimi zo začiatku jej pedagogickej kariéry. Dominuje medzi nimi príhoda, ako jej škôlkar Koľa Ježikov povedal, že je piča, a Aľona Grimanová priniesla do škôlky na hranie gumený penis.
Výborná je aj poviedka Ty a ja, pripomínajúca svojou tajomnosťou a prekvapivou pointou najlepšie poviedky Raya Bradburyho.
Ak sa hovorí o Irine Denežkinovej ako o módnej autorke, je to konečne nejaká dobrá móda. Jej kniha totiž nepatrí k stále dlhšiemu radu dobre a čítavo napísaných, obsahovo prázdnych europróz, obsahujúcich zaručenú zmes krimi-sexi-histori-narko-magicko-hypermarketo-alchymisticko-PC-príbehov. Zbierku poviedok Daj mi! prečítate na jeden dych, ale nevydýchnete si, určite aj vďaka suverénnemu prekladu Jána Štrassera.
Jana Beňová (1974) spisovateľka. Žije v Bratislave. Vydala tri básnické zbierky: Svetloplachý, Lonochod a Nehota. V roku 2001 jej vyšiel ľúbostný román Parker a minulý rok kniha Dvanásť poviedok a Ján Med. Vyštudovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU a v súčasnosti pracuje pod menom Jana Parkrová v denníku SME.
