Všetci máme svojich obľúbených autorov, ktorých mená sa nám vynárajú v pamäti pri návšteve kníhkupectva. Pri pohľade na titul, ktorý držíme v rukách po prvýkrát istotne nikto nerozmýšľa nad tým, či je ešte dosť miesta doma na polici, skôr v duchu hromží nad cenou. Knižnica v okolí zíde na um až vtedy, ak ide o špeciálnu odbornú literatúru, inak sa do nej vyberie len málokto. Raz je to kvôli tomu, že akosi nie je čas ju pravidelne navštevovať, inokedy nás jednoducho jej slabá vybavenosť už nedokáže uspokojiť. Nech je to už akokoľvek, o potrebe elektronizácie slovenských knižníc sa hovorí už niekoľko rokov. Knižnice sa vďaka internetu dostanú priamo do domácností. Stačí kliknúť a vybraný titul môže byť doručený na konkrétnu adresu. Okrem komfortu však integrovaný knižničný systém ponúka toho omnoho viac. Vláda SR schválila v roku 2002 Program elektronizácie knižníc SR, ktorého súčasťou je projekt knižnično-informačného systému tretej generácie (KIS3G). Cieľom projektu je zavedenie jednotného systému pre všetky slovenské knižnice a perspektívne aj pre múzeá i galérie, ktorý bude prevádzkovaný na jednom spoločnom serveri a spravovaný z jediného pracoviska. Predpokladá sa postupný prechod jednotlivých knižníc na spoločný softvér v rokoch 2005 - 2008. Informatizácia a internetizácia knižníc je jednou z priorít Ministerstva kultúry a stratégie rozvoja slovenského knihovníctva. Z poverenia Ministerstva kultúry SR a na základe uznesenia vlády SR č. 801/2002, ktoré bolo venované implementácii informačných a komunikačných technológií v knižniciach zorganizovala Slovenská národná knižnica v Martine medzinárodné verejné obstarávanie na dodávku integrovaného knižničného systému.

Generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice podpísal dňa 5. decembra 2003 kontrakt s víťazom, americkou spoločnosťou VTLS Inc. o dodávke integrovaného knižničného systému Virtua. Dušan Katuščák, generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice hovorí o novej ére v automatizácii knižníc na Slovensku.

Svetový trend smeruje ku vzniku hybridných a virtuálnych knižníc, ktoré nielen v reálnom, ale aj virtuálnom prostredí internetu sprístupňujú informácie. Aj u nás sa tieto trendy prejavili v prípade vybraných knižníc.

Hlavnou myšlienkou je zlepšiť knižničné a informačné služby občanom. Mnoho slovenských vedeckých a akademických knižníc sprístupňuje svoje zbierky cez internet. V riešení, ktoré presadzuje SNK však ide aj o to, aby sa upustilo od málo efektívnej informatizácie na lokálnej úrovni a aby došlo k efektívnemu prepojeniu knižníc a samozrejme, aby sa prevádzka informačného systému zlacnila centralizovaným riešením. Slovenská národná knižnica platí licenčné poplatky za lokálny softvér približne 650 tisíc korún ročne. A to sú iba poplatky za to, že ten softvér máme. Táto suma ešte nič nehovorí o kvalite vzťahu s dodávateľom a kvalite zmlúv, ktoré tieto knižnice majú. Toto isté má povedzme Univerzitná knižnica, Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, v Košiciach a mnohé akademické knižnice. Prostriedky, ktoré knižnice platia jednotlivo dodávateľom softvéru sú podstatne vyššie ako náklady na obstaranie centralizovaného systému a na jeho prevádzku. Lokálny softvér strednej až vyššej úrovne stojí zhruba 1,5- 2,5 milióna korún pre jednu organizáciu plus ročné poplatky. Pritom takmer každý zo softvérov vyššej triedy by zvládol objem údajov, ktoré sa na Slovensku nachádzajú v elektronickej forme. Centralizovaný systém na základe uznesenia vlády 801 z roku 2002 o informatizácii knižníc sme obstarali za 14 miliónov vrátane školení a implementačných prác, konverzií a prekladov dokumentácie. Zostatok do 20 miliónov išlo na server.

Nie všetky knižnice sú ochotné prejsť na nový systém, pretože sú spokojné s tým čo majú. Pri nasadzovaní "centrálnej" infraštruktúry v knižniciach zostali mnohí odborníci zháčení, čo teraz bude ak nebudem mať to "svoje"?

To je správne. My sa nesnažíme nasadiť nasilu nový centralizovaný systém. Ponúkame alternatívu k využívaniu lokálnych autonómnych systémov. Treba však upozorniť na fakt, že každá knižnica používa iný lokálny softvér, čo predstavuje veľké riziko neštandardnosti. Často ide o amatérsky vyrobený softvér, ktorý ani nepozná základné štandardy ISO, komunikačné štandardy, kódovanie, správnu vnútornú štruktúru dát. Informatizácia cestou lokálnych systémov doteraz neumožnila efektívnu kooperáciu systémov, ktorú by ocenil používateľ služieb knižníc. Používateľ, povedzme knižnice v Bratislave, sa nedozvie cez jeden interfejs, čo je v ktorej knižnici, nehovoriac o tom, že by sa k nej dostal on-line. Analógiu vidíme v bankách. Tie tiež nemajú v každej svojej pobočke server, ani jeho obsluhu.

Systém knižníc je na Slovensku veľmi rozsiahly. Predstavuje niekoľko tisíc organizácií, ale pre centralizovaný systém je relevantných približne 200-250. Národná knižnica, vedecké knižnice, akademické knižnice na vysokých školách, okolo 100 mestských a približne 200 verejných knižníc s profesionálnym knihovníkom. Našou ambíciou je to, aby tento centralizovaný systém obslúžil v prvom roku, teda už v tomto, približne 30-50 knižníc. Pre malé knižnice bude slúžiť softvér Unesco Winisis. Zatiaľ sa za používateľov spoločného softvéru prihlásilo asi 60 knižníc. Zmluvy na tento rok máme podpísané s trinástimi knižnicami.

Ak sa knižnica rozhodne, že upustí od využívania svojho lokálneho informačného systému a nechá si všetky svoje dáta prekonvertovať do centralizovaného, podieľa sa nejakým spôsobom aj finančne na prevádzke nového systému?

Knižnica, ktorá prejaví záujem zapojiť sa do systému nezaplatí nič. Poplatok, ktorý predstavuje približne 2,5 milióna korún od roku 2005 musí hradiť SNK, ktorá softvér obstarala. Tu musím podotknúť, že náš právny systém nemyslí na spôsob financovania takýchto medzirezortných prierezových oblastí a nie je domyslený. Nie je možné zriadiť konzorcium, alebo združenie, v ktorom by boli organizácie s rôznou hospodársko-právnou formou. Usilujeme sa o to, aby Ministerstvo kultúry po dohode so zriaďovateľmi založilo združenie, konzorcium, samostatnú neziskovú organizáciu. Majetok, spoločný softvér a hardvér by sa potom previedol do správy konzorcia. Tak by sa zakladateľské organizácie mohli stať spoluvlastníkmi majetku a mohli by sa podieľať na ďalšom financovaní, ak by to uznali za potrebné, alebo ak by sa rozhodli dokúpiť ďalšie komponenty, ďalší hardvér, nové služby a pod. Dnes to možné nie je. Ak by napr. VÚC poskytol národnej knižnici ako rozpočtovej organizácii príspevok na licenčný poplatok, znamenalo by to príjem štátneho rozpočtu a museli by sme tento príspevok odviesť. Nič by sa tým nevyriešilo, bola by to zbytočná transakcia. Knižnice však samozrejme musia splniť určité technické podmienky, aby mohli spoločný softvér používať. Ide predovšetkým o počítače, tlačiarne, čítačky čiarových kódov a pripojenie do internetu.

Je hardverové vybavenie knižníc na takej úrovni, aby sa dal nový softvér bez problémov spustiť?

Situácia zďaleka nie je vyhovujúca. Knižnice často zápasia o prežitie. Preto sa musia zviditeľniť ešte lepšími službami. Spoločný softvér by im v tom mal pomôcť. Všade tam, kde sme pristúpili k dohode sú technické podmienky splnené. Kde je hardvér zastaraný, snažíme sa dohodnúť so zriaďovateľmi, pretože samotné knižnice si v tom veľmi neporadia, keďže patria pod VÚC, alebo pod mestá. V prípade vysokých škôl sú to rektoráty prípadne dekani, ak majú túto právomoc delegovanú. Horšie je to s pripojením do internetu, ktorý je v prípade architektúry klient-server nevyhnutný. Tam musia pomôcť zriaďovatelia. V prvom kole robíme zmluvu o odovzdaní softvéru organizáciám podľa toho, ako sú na tom s internetom. Na akademickej pôde s tým problém nie je, tak isto v Slovenskej národnej knižnici alebo vo vedeckých knižniciach. Pri výbere preferujeme spojenie cez Sanet (Slovenská akademická sieť), ktorá patrí medzi 7 najlepších optických sietí na svete. Centralizovaný systém je založený na technológiách SUN, a práve tieto technológie sú mimoriadne rozšírene v akademickom prostredí, pretože SUN má žičlivú koncepciu podpory školstva, vzdelávania a kultúry. Problém je však v prípade nami odporúčaného Sanetu. Nie je totiž jasné, či Sanet má slúžiť aj pre knižnice a za akých podmienok. Pokiaľ ide o školstvo, tam je dotovaný Sanet z Ministerstva školstva. Knižnice sú podľa Knižničného zákona 183 z roku 2000 kultúrne, informačné a vzdelávacie inštitúcie, preto podľa môjho názoru by mali byť zrovnoprávnené zo školstvom tým skôr, že mnoho obecných knižníc je priamo v školách. Je nelogické, aby nemohli využívať Sanet, keď fungujú v školách.

Množstvo verejných knižníc nemá svoju webstránku, a teda prístup k svojim zbierkam cez internet. Kompletný integrovaný systém so stránkami počíta. Kto pomôže knižniciam pri ich tvorbe?

Architektúra stránok bude vychádzať z tzv. štartovacej stránky, portálu Slovenská knižnica (zatiaľ pracovná stránka http://www.kis3G.sk ). Je to brána ku katalógom a zbierkam slovenských knižníc. Na jednej bude navigácia podľa typov dokumentov, teda knihy, časopisy, mapy, hudobniny, elektronické dokumenty atď. a na strane druhej budú členské organizácie, ktoré používajú spoločný softvér. Na druhej úrovni už bude mať každý druh dokumentu a každá organizácia v jednotnom dizajne svoju stránku, ktorú urobíme my, tak po stránke výtvarnej ako aj architektúry a výberu prvkov na vyhľadávanie v databáze. Parametre prístupu k databáze a priority sa vytvárajú na systémovej úrovni. Ak sa čitateľ prihlási ako užívateľ konkrétnej knižnice, zobrazia sa jej zbierky ako prvé dostupné. Ak chce robiť globálne multidatabázové vyhľadávanie, zadá si požiadavku a urobí sa prieskum vo všetkých dostupných knižniciach alebo lokáciách.

Priamo doma ma čaká rovnaké užívateľské rozhranie ako v knižnici či v práci cez web. Prostredníctvom internetu si môžem zarezervovať knihu, zadať do akej lokality má byť dodaná, vykonzultovať si na diaľku predĺženie výpožičky atď. Pri vysokých cenách kníh je toto často jediný spôsob ako sa dostať k unikátnym dokumentom.

Je to tak. Informatizácia knižníc má zlepšiť služby občanom a zabezpečiť, aby mali prístup ku dokumentom nielen v knižnici vo svojom okolí ale z celého Slovenska. Nech obiehajú informácie a dokumenty a nie ľudia. Knižnice majú napokon na nákup literatúry žalostne málo peňazí. Jedna regionálna knižnica na východnom Slovensku nakúpila v tomto roku knihy za 2-3 tisíce SKK. To je pri dnešných cenách možno jedna alebo dve odborné knihy. Pritom je to regionálna knižnica, ktorá potenciálne obsluhuje v regióne komunitu možno 100 000 ľudí. Prostredníctvom medziknižničnej výpožičnej služby by však malo byť možné poskytovať služby aj z našich zbierok alebo z iných knižníc. Spoločný softvér uľahčuje prístup k vlastným a externým informačným zdrojom a fulltextovým databázam v omnoho väčšom rozsahu a komfortnejšie ako doteraz. Nejde však len o to, čo je v slovenských knižniciach. Treba ponúknuť aj to, čo knižnice kupujú z verejných prostriedkov a na čo majú povolenie na distribúciu pre širokú verejnosť. Sú to napr. licencované zdroje ako EBSCO, čo predstavuje asi 3000 titulov časopisov, množstvo z nich v plnom znení. Ide o fulltexty, odbornú literatúru z ekonómie, medicíny, chémie, filozofie atď. Peňazí na nákup z vlastných zdrojov je čoraz menej. Už nie je dôležité, čo sa nachádza medzi múrmi jednej kamennej knižnice, ale ako všetkým sprístupniť dokumenty, nech sú kdekoľvek na svete.

Ako sa vyberali kritériá pre tak komplikovaný informačný systém a v akej fáze momentálne je?

Využili sme jednak fínske skúsenosti s nasadzovaním obdobného systému, ale pomohli nám aj americké odporúčania, ako majú knižnice formulovať svoje požiadavky na softvér. Zozbierali sme vyše 800 technických a odborných požiadaviek, ku ktorým sa mohla vyjadriť celá knihovnícka komunita. Pre 15 knižníc sme už uskutočnili konverziu údajov zo starých systémov, z ktorých teda nie je stratené nič, čo mali doteraz v elektronickej forme. Prekonvertovali sme spolu vyše milión tristotisíc záznamov o dokumentoch, ktoré sa nasýpajú do produkčnej databázy Virtua. Pracujeme intenzívne na napĺňaní databáz ďalšími údajmi. Od apríla sme do dnešného dňa vyškolili zhruba 150 operátorov z celého Slovenska, ktorí dostali aj certifikát. K dnešnému dňu je systém nainštalovaný na strojoch SUN 480 a SUN 10000 na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, je plne funkčný a v prevádzke. Pripojené knižnice majú možnosť pripravovať si v spolupráci s nami vlastné parametre pre rutinnú prevádzku systému. Ostrá databáza sa postupne napĺňa. Do konca roka, by malo byť zapojených 25-30 knižníc. Prechádzame stále na zložitejšie agendy. Najjednoduchšia je tá bibliografická, čiže iba záznam o dokumente. Treba doriešiť v spolupráci s členskými knižnicami projektu výpožičky, akvizíciu, elektronický kontakt s dodávateľmi, sprístupňovanie externých informačných zdrojov, ďalšie zaškoľovanie a pod. Hlavný dôraz by mal byť zameraný na prípravu ľudí. To je kľúčová vec. My už nemáme zásadné technologické problémy a pokiaľ máme jasnú odbornú koncepciu, tak ani finančné. Stratégia rozvoja Slovenského knihovníctva do roku 2006 ráta aj s využitím štrukturálnych fondov vďaka Ministerstvu hospodárstva a podpore Ministerstva kultúry. Snažíme sa presadiť projekt, zameraný na zvýšenie konkurencie schopnosti slovenských subjektov prostredníctvom poskytovania knižničných a informačných služieb vybratými vedeckými a akademickými knižnicami, ktorý ako zámer predbežne schválili aj v Bruseli. To je ďalšia možnosť ako získať informačné zdroje a sprístupniť ich pre celé Slovensko. Druhá časť finančných zdrojov by mala ísť na dobudovanie priestorov, technickej a telekomunikačnej infraštruktúry - dotiahnuť internet priamo do budov knižníc. Tretia časť by sa mala využiť na špeciálny hardvér a softvér, napríklad na digitalizáciu.