Viedeň 10. septembra (TASR) - Protirečivé pokyny jednotlivých stupňov riadenia, nedostatočné vedenie a dohľad nad podriadenými i chýbajúca komunikácia sú hlavnými príčinami vysokých strát pracovného času aj v najvyspelejších ekonomikách sveta. Toto tvrdenie obsahuje štúdia poradenskej spoločnosti Czipin & Proudfoot.
V Rakúsku sa napríklad v dôsledku týchto nedostatkov fond pracovného času využíva len na 60 %. Jeho ekonomika tým každoročne prichádza o 19 miliárd EUR, čo je v prepočte vyše 870 miliárd SKK. Rakúsko tak prichádza o vyše 9 % svojho hrubého domáceho produktu (HDP) ročne.
Spomedzi ôsmich skúmaných krajín bolo využívanie fondu pracovného času horšie len v Maďarsku, a to na 59 %. Kým v Rakúsku zamestnanec fakticky neodrobí 78 pracovných dní, v Maďarsku je táto strata 104 dní. V oveľa lepšej situácii však nie sú ani Spojené štáty, Veľká Británia, Francúzsko či Nemecko. V USA sa fond pracovného času využíva na 64 % a priemerný Američan berie plat aj za 69 neodrobených dní v roku. V Nemecku je tento ukazovateľ takisto 64 %, ale výpadok v človekodňoch predstavuje číslo 74. Vo Francúzsku je fond využívaný na 60 %, ale ročný výpadok je až 127 dní.
Podľa štúdie na strate pracovného času sa 36 % podieľa zlé vedenie a slabá kontrola a 35 % pripadá na nedostatočné plánovanie. Iba 9 % straty spôsobuje slabá pracovná morálka zamestnancov a 7 % súvisí s ich nedostatočnou kvalifikáciou.
Rakúsky denník Der Standard si však urobil na túto tému aj svoj telefonický prieskum. Manažéri sa domnievajú, že nedostatky v ich plánovaní, rozhodovaní a kontrole zapríčiňujú až 44 % strát vo využívaní pracovného času, ale zlá pracovná morálka samotných zamestnancov má podiel na strate až 26 %.
(1 EUR = 40,132 SKK)
