Dvaja Slováci, ktorí v sólovej plavbe prekonali kanál La Manche. Prvý Zoltán Makai (vľavo) 2. augusta 2002 (11 h 21 min.), druhý Jozef Lendacký 7. augusta 2004 (14 h 28 min.).

Dlhých 127 rokov od historickej plavby kapitána obchodného loďstva Matthewa Webba čakalo Slovensko na svojho prvého premožiteľa kanála La Manche. V lete 2002 sa to podarilo Zoltánovi Makaiovi. Ubehli len dva roky a máme ďalšieho úspešného pokoriteľa úžiny, ktorá spája anglický breh s francúzskym. Siedmeho augusta doplával z Doveru do Calais aj 40-ročný Prešovčan JOZEF LENDACKÝ.

Na zdolanie 33-kilometrovej trasy (vzdušnou čiarou) potreboval pre silné morské prúdy plávať 45 kilometrov. Do šestnásťstupňovej vody vliezol o štvrtej ráno v doverskom prístave a na francúzskej strane vyliezol dve minúty pred pol siedmou večer. S morskými vlnami bojoval 14 hodín a 28 minút. O tri hodiny a sedem minút viac ako Makai, ale o čas Jozefovi nešlo. O jeho plánoch vedeli len najbližší spolupracovníci v pražskej firme privážajúcej do Česka elektrické náradie, v ktorej už tretí rok pracuje ako vedúci oddelenia styku s verejnosťou.

Prečo ste sa dali na takú náročnú plavbu?

"Pretože milujem sebaprekonávanie. Robil som to najmä pre seba, ale potešilo by ma, keby som poslúžil ďalším ako inšpirácia. Dôkaz, že keď sa človek nepoddá, nájde v sebe silu prekonávať aj náročné prekážky. Je dôležité neuspokojiť sa s tým, čo som už dosiahol, ale snažiť sa ísť stále vpred. V opačnom prípade sa náš život vlastne končí."

Kedy sa nápad zrodil?

"Po úspešnom prekonaní Zürišského jazera (dlhého 26,7 km - pozn. red.). Premiérovo som v ňom plával pred tromi rokmi. Pôvodne som mal plávať štafetovým spôsobom s dvoma priateľmi. Každú hodinu sme sa mali striedať. Keď som dorazil do Švajčiarska, došlo mi však od obidvoch ospravedlnenie, že si na to netrúfajú a neprídu. Zostal som teda sám. Nechal som sa však presvedčiť, aby som to aj tak skúsil. Limit je dôjsť do cieľa do dvanástich hodín a po šiestich mať za sebou polovicu trate. Prvú podmienku som síce ako-tak stihol, ale strach, že na to nemám, ma príliš opantával a vzdal som sa. O rok som tam však šiel opäť a už sa mi to podarilo. Pod dvanásť hodín som sa síce zmestil len o štvrťhodinku, ale zmestil. Ďalší rok som sa neuveriteľne vytrápil, ale opäť som to zvládol a dokonca s o minútu lepším časom. A tam som sa zoznámil s jednou Nemkou, ktorá absolvovala La Manche. Hoci som dlho odolával, napokom som sa tou myšlienkou začal zaoberať."

Ako ste sa pripravovali?

"Zašiel som na tréning plavcov do pražského Podolí, kde mi trénerka Míla Kolesárová s Jirkom Veselým pomohli s rozvojom sily a plaveckých schopností. Potreboval som zvýšiť rýchlosť, mojím maximom ako plavca-amatéra bolo 3,8 kilometra za hodinu. Od januára tohto roku som prešiel na dvojfázový tréning. Jeden a pol hodiny pred nástupom do práce, a po nej som utekal do bazéna znovu."

Zvládalo to telo?

"Telo áno, ale psychika nie. Bol som na mŕtvicu, podráždený, pretrénovaný."

Nemali ste chuť zabudnúť na celý La Manche?

"Nie, ten sen ma už držal. Len som obmedzil tréning. Napríklad v stredu poobede som už do vody nešiel. Pomohla mi aj joga. Naučil som sa koncentrovať, meditovať, utíšiť myseľ. Je dôležité dokázať sa zbaviť pochybností, či na to máte alebo nie. Pochybnosť je ako dieťa. Máte pocit, že to zvládnete, ale pri dlhých plavbách postupne dospievate a väčšinou vás to donúti vzdať sa."

Kedy ste odcestovali do Anglicka?

"Už dva a pol týždňa pred plánovaným pokusom. V Prahe nebolo veľmi kde trénovať. Jazierka v okolí, to sú len také škrupinky, a navyše sú plné siníc. Pomohol mi môj škótsky priateľ Karteek Clark, a tak som mohol odcestovať skôr."

Neklesala vaša sebadôvera tesne pred pokusom?

"Spočiatku nie, ale potom ma Clark, ktorý sa tiež pokúsil zdolať La Manche, pozval počas svojho pokusu na sprievodnú loď. Keď som videl, za akej tmy o štvrtej ráno liezol do vody, a ako ho potom veľké vlny donútili po štyroch hodinách pokus vzdať, dostal som strach. Mali sme čo robiť, aby sme sa udržali na palube. Vlny loďou tak hádzali, že sme sa museli držať zábradlia a on musel čeliť vlnám sám vo vode. Zvyšné dni do môjho pokusu som už len prekonával strach."

Ako sa vám to podarilo?

"Pochopil som, že prírodu neporazím. Že sa musím uvoľniť, byť zrelaxovaný a dúfať, že mne počasie bude priať. Posledné dni som si predstavoval, že som delfín."

Napokon vám počasie žičilo?

"To áno. Mal som termín na uskutočnenie pokusu medzi siedmym a štrnástym augustom a hneď v prvý deň som sa mohol vydať na more."

Ako ste znášali plavbu?

"Snažil som sa udržať koncentráciu na vnútornú energiu. A jesť rýchlo, lebo keď sa s jedlom dlho zapodievate, prúdy vás hneď vychýlia z trasy a musíte plávať ďalšie metre navyše. Jedol som každé štyri hodiny tekutú stravu, do ktorej mi primiešavali kúsky banánu. Najprv mi ho spúšťali z lode vcelku, ale kým som ho uchopil a dostal do úst, väčšinou sa vykúpal vo vlnách a mal som ho vždy v slanom náleve. Bŕŕ. Potom mi už len hádzali fľašu, neskôr aj s broskyňovým kompótom, ktorú som do seba hodil za tridsať sekúnd, aby som sa s tým nezdržiaval."

Aké boli posledné metre?

"Bál som sa, aby sa ma deti na pláži, ktoré sa tam ešte o pol siedmej večer kúpali, nedotkli. V takom prípade by bol pokus neplatný a mňa by asi od jedu porazilo. Clark plával v závere vedľa mňa a deti odháňal. Odľahlo mi. Keď som však vyšiel z vody, boli všetky veľmi milé. Viacerí sa zaujímali, odkiaľ som prišiel a čo tam robím, zatiaľ čo som ja poskakoval od radosti na brehu."

Čo ste v tých chvíľach cítili?

"Číru radosť a vďaku. Krásnu a povznášajúcu. Preplávať kanál La Manche bolo mojím darčekom k januárovým štyridsiatinám a v tej chvíli sa mi sen splnil. Naplnil som svoju životnú filozofiu, ktorou je sebaprekonávanie."

Ako ste úspech oslávili?

"Najbližší týždeň som strávil s priateľom Clarkom v Edinburghu, ale z jedla som veľa nemal. Chuťové poháriky som po štrnástich hodinách v slanej vode vôbec necítil. Tri dni boli úplne odstavené, nerozoznával som, či prijímam sladké alebo kyslé. Poznal som len horúce a studené. A potom som letel ešte na týždeň do New Yorku na seminár Sri Chinmoya, ktorého si veľmi vážim. Domov som sa vrátil až prvý septembrový týždeň."

Prečo vlastne plávate?

"Lebo mi to prináša radosť a napĺňa ma to energiou a vnútorným mierom. Skúšal som chvíľu aj beh, maratón som zvládol za 3 hodiny 50 minút, ale zistil som, že plávanie mám radšej. Že mojím hnacím motorom je zvyšovať počet kilometrov a čas. Že mi ani neprekáža samota vo vode, lebo na rozdiel od ultramaratónov sa pri sólových plavbách s nikým neporozprávate."

Cez La Manche si to môže skúsiť každý

Channel Swimming Association (Plavecká asociácia kanála - CSA) existuje od roku 1927. Každý plavec, ktorý chce preplávať kanál La Manche, sa v nej musí zaregistrovať a potom dostane termín, počas ktorého môže svoj pokus uskutočniť. Sólo plavby bez požehnania CSA sa neuznávajú. Každý zo záujemcov si musí vyplniť žiadosť a priložiť lekárske potvrdenie. Plávať môžu len ľudia starší ako 16 rokov.

Zvyčajný štart, ak to umožní počasie, je pri Shakespeare's Cliff (medzi Folkestonom a Doverom), cieľ neďaleko Cap Gris Nez (medzi Boulougne a Calais). Pláva sa väčšinou z Anglicka do Francúzska, no kto má energiu a guráž, môže hneď plávať aj späť. Najčastejšie vás však lodivod po konci pokusu odvezie späť do Anglicka.

Informačný bulletin so všetkými potrebnými údajmi stojí 25 libier, poplatky za služby a evidenciu v CSA vás vyjdú na 250 libier. Najdrahšou položkou je však prenájom lode a lodivoda, ktorá sa pohybuje od 1500 do 1600 libier. Treba si zaplatiť aj ubytovanie, kým sa čaká na termín pokusu. Kto plavbu zvládne, dostane od CSA certifikát.

Plavecká asociácia kanála La Manche evidovala ku koncu minulého roku 692 úspešných sólo plavieb (opačným smerom 195). Prihlásiť sa však môže aj štafeta, počas ktorej sa plavci každú hodinu striedajú. V tomto roku zatiaľ CSA eviduje 15 úspešných sólo plavieb.

Rekordy kanála La Manche

Prvý pokoriteľ: Matthew Webb (Angl.) 28. augusta 1875 za 21 hodín 45 minút

Prvá žena: Gertrude Ederlová (USA) 18. august 1926 za 14 hodín 31 minút

Prvý Čech: František Venclovský 30. júla 1971 za 15 hodín 26 minút

Prvý Slovák: Zoltán Makai 2. augusta 2002 za 11 hodín 21 minút

Najrýchlejší: Američan Chat Hundeby v roku 1994 za 7 hodín 17 minút.

Najdlhšie vo vode: Argentínčan Antonio Abertondo v roku 1961, 43 hodín 10 minút (plával oboma smermi z Anglicka do Francúzska - Anglicko)

Sezóna sa začína podľa teploty vody, od konca mája do začiatku septembra, najčastejšie termíny sú však v júli a auguste. (Kanál La Manche je 33,6 km široký prieliv mezi Anglickom a Francúzskom. Tvorí spojnicu medzi Severným morom a otvoreným Atlantickým oceánom.)

V 33 kilometrov širokom kanáli nestačí len fyzická a psychická príprava, dôležité je aj šťastie na počasie. Protiprúdy a obrovské vlny dokážu zmariť pokus aj tesne pred cieľom. FOTO - ARCHÍV JOZEFA LENDACKÉHO