FOTO - ŠD KOŠICE

Recenzia/divadlo Balet Štátneho divadla v Košiciach * Malý princ * Scenár: podľa A. de-Saint-Exupéryho Zuzana Mistríková a Ondrej Šoth * Hudba: Michal Pavlíček * Scéna: Juraj Fábry * Kostýmy: Milan Čorba * Film: David Spáčil * Réžia a choreografia: Ondrej Šoth * Premiéra 10. a 11. septembra

Malý princ Antoina de Saint-Exupéryho je téma, ktorá inšpiruje i zvádza. Veľmi často ku gýču.

Víkendová premiéra v balete košického Štátneho divadla sa dá pochváliť predovšetkým za to, že sa jej tvorcom podarilo úspešne vyhnúť najbanálnejším pascám, ku ktorým zvádza podobne notoricky známa téma - sprevádzaná notoricky známym vizuálom. Malý princ Ondreja Šotha je veľkým projektom - priestorom, odvážnosťou konceptu a môžeme len dúfať, že aj svojím budúcim obecenstvom a medzinárodným dosahom.

V dramaturgii Zuzany Mistríkovej produkcia pôsobí ako akýsi vizualizovaný koncert odohrávajúci sa na púšti pod hviezdnou oblohou. Hudba rockera Michala Pavlíčka akoby skutočne prichádzala z vesmíru - divákovi dáva možnosť celkom vyblokovať okolitý svet a nechať sa vniesť do priestoru jeho syntetizátorov, sláčikov a nádherných ženských vokálov.

Produkcii dominuje filmová technika - našťastie bez umeleckých ústupkov, ktorých sa dopúšťajú mnohé inscenácie Laterny magiky. Pod decentnosť výsledku sa podpísal predovšetkým autor filmu David Spáčil.

"Najkrajšie a najsmutnejšie krajiny", ktoré sa nám zjavujú pred očami, sú určite umeleckejšie, ale nie menej pôsobivé ako filmy z IMAXu, sú ako fotky z National Geographic, ako pohľad z lietadla, ako nádherný screensaver na počítač nášho mozgu. Zvolené abstraktné i konkrétnejšie grafické motívy sú poetické, nie však patetické ani popisné. Červená ruža je skutočným vesmírnym kvetom, supernovou i červenou dierou, do ktorej sa všetci prepadáme.

Juraj Fábry vytvoril jednoduchou linkou, akoby ju nakreslil sám Saint-Exupéry, efektné premietacie plátno i scénický priestor s parametrami vesmírnych telies.

Epizodickosť jednotlivých kapitol textu prekvapujúco dobre ladí s klasickou baletnou štruktúrou. Kostýmový výtvarník Milan Čorba sa pohral s charaktermi postavičiek, vytvoril farebný, snivý, pritom aj pre detského diváka čitateľný divadelný svet.

Tanečné dielo Ondreja Šotha teda poskytuje predovšetkým kontinuálny príjemný dojem bez väčších tanečných prekvapení. Výraznejšia je scéna s kráľom a jeho dvornými dámami, milou rozprávkovou figúrkou je aj Zemepisec, šokujúce je objavenie myriád červených ruží, skrotenie líšky dostáva dojímavé fyzické dimenzie, uštipnutie hada je smutné.

Ondrej Šoth, ktorý dal podnet na vznik zaujímavého diela, zostal možno niečo dlžný jeho réžii či samotnej choreografii. V každom prípade však ide o veľmi povzbudzujúci začiatok divadelnej sezóny na Slovensku.

Autor: ZUZANA ULIČIANSKA