Česká skupina Ready Kirken prichádza na Slovensko. FOTO - UNIVERSAL MUSIC
Nie je na Slovensku dostatok gitarových skupín? Iný názor má česká poprocková skupina Ready Kirken, ktorá sa po úspechu v Česku obzerá aj po našej krajine. "Slovensko je náš malý experiment. Chceme si u vás zahrať zopár koncertov," hovorí jej spevák a skladateľ MICHAL HRŮZA. Ready Kirken znejú, akoby skupina Lucie často počúvala U2. Skupina vznikla v roku 1996 v Pardubiciach. Do dnešného dňa vydali štyri albumy. Posledný z nich Krasohled vyšiel u našich susedov začiatkom leta. Slovenskému poslucháčovi sa skupina predstavil prostredníctvom singla Krasohled, ktorý začali hrať domáce rádiá. Je už známy aj dátum ich prvého koncertu na Slovensku, skupina vystúpi 10. novembra v bratislavskom klube Babylon.
Čím sa odlišujete od mora ostatných gitarových skupín?
"Máme za sebou obdobie, keď nás mnohí prirovnávali k oveľa slávnejšej skupine Chinaski. Na rozdiel od nich sú naše pesničky v textoch viac osobnejšie a intezívnejšie, po zvukovej stránke ostrejšie."
Viete o tom, že na Slovensku je množstvo gitaroviek?
"Slovenská scéna je pre nás pole neorané. Nemáme o nej veľký prehľad, ale môžem povedať, že sa mi veľmi páčia texty Vlada Krausza. Bude to veľmi zaujímavé, pretože k vám prichádzame až so štvrtou platňou. Je trochu iná než naše predošlé, čiže sa slovenskému publiku predstavíme trochu v inom svetle, než nás poznajú doma."
V Česku často kritizovanej ankete Zlatý slávik ste sa stali pred dvoma rokmi skokanmi roka. Pomohla vám toto ocenenie v ďalšom rozlete?
"Skôr sa tým rozdelil tábor našich fanúšikov. Tí, ktorí nás poznali, vedeli, že sme koncertná skupina, ale ďalších sme na koncertoch museli presviedčať, že nie sme umelou kapelou. Našťastie, sme ten boj vyhrali."
Vo vašej hudbe cítiť jasné vplyvy U2 alebo The Cure. Sú to aj vaše hudobné vzory?
"Členovia Ready Kirken majú radi rôzne hudobné vzory, ale spája nás, že máme radi emotívnu hudbu s gitarovým soundom. Okrem zmieňovaných kapiel sa nám páči Radiohead, Coldplay, Manics Street Preachers, ale aj americký Soundgarden. Keď sme hrali v Nemecku, diváci nás považovali za typickú anglosaskú skupinu s odkazom newyorských The Strokes. My však chceme zaujať predovšetkým zaujímavými textami, a preto veríme, že sa nám bude dariť aj u vás, pretože nám rozumiete."
Čo hovoríte na šialenstvo, ktoré sa rozpútalo v Česku okolo súťaže SuperStar. Aký máte na to názor?
"Najprv sme tomu nevenovali veľkú pozornosť, ale časom nás to začalo zaujímať. Zhodou okolností som videl časť, v ktorej sa predstavila budúca víťazka Aneta Langerová. Dostala ma, spievala veľmi dobre. Nakoniec sa zo SuperStar stal fenomén, stačilo si sadnúť do krčmy a hneď sa reč zvrtla na túto súťaž. Trochu som sa obával, čo s takým mladým dievčaťom spraví toľko slávy, ktorá by zamávala aj so starším človekom, ale znáša to zatiaľ veľmi dobre. Dokonca sme prijali aj pozvanie na jej koncert, lebo si ju veľmi vážime. Nakoniec to dopadlo tak, že som Anete napísal pieseň, ktorá sa objavila na jej debute."
Ako je to s vami. Neudrela vám sláva do hlavy?
"My, našťastie, ideme hore pekne pomaly a strmhlavý pád nám nehrozí. Sme kapela, ktorej členovia začali hrať na gymnáziu, prežila nekonečné hranie po kluboch, až sa dostala sem. Pred tromi rokmi nás vyniesol do popredia úspech našej pesničky Zejtra mám, ale my nechcem byť skupinou jedného hitu. My to s hudbou myslíme smrteľne vážne!"
