Ladislav Ťažký sa narodil 19. septembra 1924 v Čiernom Balogu. Na Vojenskom zemepisnom ústave v Bratislave získal vzdelanie kartografa. Ako 17-ročný narukoval do slovenskej armády na východný front. Po vypuknutí SNP ušiel zo svojej jednotky, ktorá bola prevelená do Rumunska. Chytili ho však a skončil v zajateckom tábore v Rakúsku.
Po vojne pracoval ako kreslič na technickom oddelení mesta Košíc a ako sociálny referent na Okresnom národnom výbore v Brezne. V roku 1952 absolvoval štúdium na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe a v roku 1960 ukončil vedeckú ašpirantúru na Inštitúte spoločenských vied v Prahe. Po štúdiách sa usadil v Bratislave, venoval sa hlavne tvorbe a neskôr pracoval v ústredných orgánoch v oblasti kultúrnej politiky.
V rokoch 1967-1969 bol redaktorom denníka Smena, ktorý sa stal priestorom pre jeho politické vyjadrenia k udalostiam v auguste 1968. Pre tie, ako aj pre politické postoje vo Zväze slovenských spisovateľov, ho vylúčili z KSČ a až do konca 70-tych rokov nesmel publikovať.
Ladislav Ťažký patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti povojnovej generácie slovenských spisovateľov. Hlavnou témou jeho tvorby boli vojnové, sociálne a etické otázky, zobrazil v nej život spoločnosti, v ktorej žil. Jeho dielo je protestom proti vojnovým útrapám, citovým deformáciám, ako aj hľadaním zmyslu osobných postojov vo vypätých a hraničných situáciách.
Do literatúry vstúpil v polovici 50. rokov, kedy začal v časopisoch publikovať fejtóny a poviedky. V roku 1962 debutoval zbierkami poviedok Vojenský zbeh a Hosť majstra čerta. Pokračoval novelou Dunajské hroby a románom Amenmária. Napísal ďalej knihu Samí dobrí vojaci, triptych baladických noviel Kŕdeľ divých Adamov, román Pivnica plná vlkov, knihu piatich noviel Pochoval som ho nahého a román Evanjelium čatára Matúša. Z jeho diela sú známe poviedková kniha Márie a Magdalény a romány Aj v nebi je lúka, Pred potopou, Smrť obchádza štadióny, Kto zabil Ábela. Osudy slovenských emigrantov sú témou noviel Fantastická Faidra, Dvanásť zlatých monarchov, Maršálova dcéra. Napísal aj Amor Antimoloch, Krásna zlatá beštia a Slzy neplačú.
Je aj autorom esejí Očami pútnika, Literárne vrásky, Žime s citom v kráse a publicistických vystúpení Zastavte paľbu (1996) a Ľudia nie sú anjeli (1998).
Pre rozhlasové a televízne vysielania pripravil viaceré hry, rozhovory a relácie a napísal divadelnú hru Hriešnica žaluje tmu (1966). V tom istom roku bol nakrútený televízny film V páse zlomená a o dva roky neskôr (1968) filmový triptych Zbehovia, Pútnica, Dominika.
Niektoré z jeho kníh preložili do nemčiny, rumunčiny, poľštiny, maďarčiny, češtiny.
Kandidát na najvyšší post v štáte, funkciu prezidenta SR v parlamentných prezidentských voľbách (v roku 1993 ponuku odmietol a v roku 1998 kandidoval) sa vždy vyjadroval k súčasným pomerom a nechýbal na rôznych kultúrnych a verejných podujatiach. V roku 1990 sa stal čestným členom Spolku slovenských spisovateľov a zvolili ho za predsedu prezídia Matice slovenskej.
Je ženatý a má dve deti.
