"Americké koktaily sú jednou z najsilnejších strategických zbraní USA," vyhlásil po návrate domov a udiveným súdruhom vysvetlil: "Pomáhajú človeku byť silným a veľkorysým." Pamätná návšteva Nikitu Sergejeviča Chruščova Spojených štátov v roku 1959 vošla do dejín. Nie preto, že by počas nej boli podpísané veľavýznamné dohody, ale preto, že prelomila niektoré tabu. Bola to prvá cesta sovietskeho lídra do zámorskej "bašty prehnitého kapitalizmu", ukázala americkej verejnosti, že i komunistickí tajomníci sú živí ľudia, a nie voskové figúry. Tajomník, naopak, pochopil, že do zrútenia buržoáznej spoločnosti zostáva ešte veľa času. Chruščov bol v Amerike pred 45 rokmi.
Amerika stála Chruščova miesto. Vášeň ku kukurici bola v roku 1964 jedným z dôvodov jeho odvolania. "Kukurica, súdruhovia, to je tank v rukách bojovníka," tvrdil po návrate z USA a sadil ju i tam, kde nerástli ani lišajníky.
Odlet do Ameriky bol naplánovaný na 15. a návrat na 27. septembra. Oficiálne rokovania mali trvať tri dni. Zvyšok prvý tajomník a predseda Rady ministrov ZSSR cestoval.
Let do USA bol prvým zaoceánskym letom sovietskeho letectva s najvyšším predstaviteľom na palube. Predtým, než jeho rodina nasadla do stroja TU-114 (prebudovaný bombardér), naučili ich používať plávacie vesty. V Atlantickom oceáne bol rozmiestnený každých 200 míľ sovietsky koráb s rádiomajákom.
Chruščov nebol diplomat. Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny a od dvanástich rokov pracoval v baniach. Jeho vzdelanie bolo mizivé, sám o sebe v spomienkach na 20. roky vyhlásil: "Jazyk môj bol dostatočne primitívny ako i jazyk ostatných súdruhov."
Prosto sa vyjadroval i keď v Camp Davide rokoval s americkým prezidentom Eisenhowerom o nemeckej otázke, odzbrojení a vzájomných vzťahoch. "Pracujete lepšie než my, ste bohatší, budeme sa od vás učiť. Naučíme sa všetko, budeme pracovať lepšie a predbehneme vás. Ak sa k nám nepridáte, nepresadnete do socialistického vlaku, povieme vám dovidenia."
Túto reč predniesol Chruščov pred americkými študentmi. Nebúchal pri nej do stola topánkou ako neskôr na zasadaní OSN, len dôrazne mával ceruzkou. Študenti si mysleli, že tajomník vtipkuje. V skutočnosti išlo o najkomplexnejšie zhrnutie výsledkov návštevy, akého sa kedy Nikita Sergejevič dopustil.
Chruščov si cestu po Amerike užíval. Rozčúlil sa iba na tlačovej konferencii vo Washingtone. Keď sa ho americkí novinári pýtali na potláčanie slobody slova. "Snažíte sa mi upchať hrdlo skapatou krysou," vybuchol tajomník. Našťastie, opäť výrok nikto nepochopil.
Dva roky pred Chruščovovou návštevou Ameriky Sovieti vypustili 1. umelú družicu Zeme, tesne pred cestou aj raketu s aparátom, určeným na prieskum Mesiaca. Traduje sa, že vodca vedcom povedal: "Chcem letieť do Ameriky na rakete." Musel sa uspokojiť iba s bombardérom, ale kópiu mesačného aparátu Eisenhowerovi pred kamerami hrdo daroval. Ten mu zatiaľ nič podobné dať nemohol. "Mesiac Američanom nedáme," vychvaľoval sa neskôr Chruščov.
Chruščov vzal na cestu do zámoria aj objemnú manželku Ninu Petrovnu, ktorá reprezentovala dobrosrdečnú tetku zo zapadnutej dediny, a syna Sergeja. Pre neho mala cesta osudový význam. Dnes žije v USA.
Na prvú návštevu spomína s trpkým úsmevom: "Keď sme prišli do IBM, otec povedal: Toto máme tiež." Ozajstný šok utrpel až v závodnej jedálni". Chruščova nadchlo, že tu nie sú servítky a na stoloch ležia igelitové obrusy, ktoré je možné ľahko čistiť. "Toto musíme zaviesť," vyhlásil. Tak sa v sovietskych závodoch objavili igelitové plachty na stoloch a samoobslužný výdaj jedla.
Ostatné americké stravovacie návyky však tajomníkovi nesedeli. Keď mu po oficiálnom bankete, na ktorom sa podávali pečené prepelice, priniesli misku s vodou a citrónom, miesto, aby si po vzore ostatných opláchol mastné prsty, tekutinu s chuťou vypil.
Chruščov bol rozporuplnou osobnosťou. Američania sa ho báli, pretože mal za chrbtom rakety, vážili si ho, pretože odhalil kult osobnosti Stalina, poodhrnul železnú oponu a otvoril brány sovietskych gulagov. Súčasne sa mu však smiali za primitívne vyjadrovanie, odsudzovali ho za intervenciu do Maďarska. Imponoval im však tým, že sa otvorene bavil s davmi zvedavých ľudí. Ako o ňom povedal jeho dvorný tlmočník Viktor Suchodrjov: "Bol nevzdelaný, nekultúrny, ale svoj."
V utorok - Ludvík Svoboda
