Silvia Šuvadová vo filme T.R.I.B.E.S stvárnila americkú policajtku, ktorá zachráni svet. Musela sa teda naučiť strieľať a tiež si užila napínavých scén. Nakrúcalo sa v Sofii pod vedením režiséra Teda Nicholaua.

Nie je veľa českých a slovenských hercov, ktorým sa podarilo filmovať v Hollywoode. Najznámejší je Karel Roden, ktorý sa dostal dokonca do "áčkového" filmu. Hral vraha, ktorý zabije Roberta De Nira. Ďalší "vonku" úspešný herec Marek Vašut však zdôrazňuje, že aj to bola rola napísaná pre Čecha. Naši totiž hrajú vonku iba úlohy cudzincov. Aj preto, že herecké odbory strážia, aby americkí herci neprichádzali o prácu.

Slovenská herečka Silvia Šuvadová má však inú skúsenosť. Keď sa pred dvoma rokmi rozhodla odísť do mekky filmu, mnohí sa uškŕňali. Ona však bola presvedčená, že sa rozhodla správne. No a pred pár dňami naozaj dokončila thriller T.R.I.B.E.S, kde hrá americkú policajtku. Nie je síce "áčkový", ale má v ňom hlavnú ženskú rolu a produkoval ho Donald Kushner, ktorý si vlani prevzal Oscara za snímku Monster.

Ako je na filmovačke postarané o hollywoodsku herečku? Ako o princeznú?

Je pravda, že sme bývali v Hiltone a na deň mali šesťdesiat dolárov diéty. K dispozícii som mala karavan, asistentku, dievča, ktoré za mňa stálo na pľaci, kým sa pripravila kamera a svetlá, a dubléra - chlapa, ktorý zozadu vyzeral ako ja. Herec je naozaj človek, o ktorého je dobre postarané. Ale aj keby to tak nebolo, bola by som šťastná, lebo filmovanie milujem so všetkým, čo k nemu patrí. Vstávanie o šiestej ráno, osemnásťhodinový pracovný čas, čakanie, aj keď sa darí, aj keď sa nedarí, aj keď je zima alebo hrozné teplo. Akurát mi je trochu ľúto, že po celý čas som na sebe mala jediný kostým - uniformu. Až v poslednej scéne som si stiahla gumičku z vlasov a ukázala tak aspoň kúsok zo svojej ženskosti.

Mali vaši americkí kolegovia hviezdne maniere?

Môjho partnera hral herec Corey Feldman, ktorý je v USA ohromne populárny. Bol detskou hviezdou, niečo ako Drew Barymore. Američania hovorili, že sa správa ako primadona.

K vám bol aký?

Ako človek bol fajn. Hneď na začiatku filmu sme však mali dlhý dialóg. Pre mňa to bolo dosť náročné, päť strán v angličtine. A on prišiel päť minút pred nakrúcaním, či si to ešte chcem prejsť. Vravím, samozrejme, ja by som si to 'prebiehala' tri týždne. Začali sme a on zmenil každú vetu. Nevedela som, kedy skončil, kedy začne. Spýtala som sa, či o zmenách vie režisér, a on, že nie, ale dozvie sa.

A čo na to režisér?

Povolil to. Režiséri, až na výnimky, nemajú takú veľkú moc, ako sme zvyknutí na Slovensku. Nemôžu veľa hovoriť ani do projektu, ani do hereckého obsadenia. Ale aspoň som sa naučila nesmiernej koncentrácii a improvizovať.

V úvode som spomenula Vašutovu skúsenosť, že naši herci musia hrať cudzincov. Koniec-koncov aj hviezda ako Banderas hrá samých Latinoameričanov. Ako to, že dievča z Dolného Kubína dostalo rolu americkej policajtky?

Veď to aj považujem za prelom v kariére. Pretože aj ja som dva roky chodila len na kastingy Rusiek. Prešla som asi piatimi agentúrami a stále pre mňa mali iba dievčatá z východného bloku. S akcentom, väčšinou stratené existencie. Typovo mi vôbec nesedeli, takže po čase som si povedala, že na 'Rusky' viac nemienim chodiť. Bola to strata času, radšej som sa zdokonaľovala v angličtine. Prestala som tak často chodiť na kastingy, aj na reklamu som išla, iba keď bola celonárodná. Vyplatilo sa. Hneď ako som zmenila prístup, vyhrala som veľkú reklamnú kampaň na najväčšiu sieť obchodných domov a mesiac nato prišla filmová rola. Ako hovorí Deepak Chopra, v USA veľmi populárny autor spirituálnej literatúry, ak pôjdete celú cestu prvou triedou, vesmír na to zareaguje.

Ako sa o vás dozvedel oscarový producent?

Môj kamarát ma zavolal na stretnutie, lebo vedel, že Kushner tam bude, a predstavil nás. Hneď mi povedal, že má nový scenár a ako som na tom s americkým akcentom. Keďže človek si musí veriť, odpovedala som - pracujeme na tom a každý deň je to lepšie a lepšie.

Hoci je to veľká herecká príležitosť, nejde o film, ktorý vstúpi do dejín kinematografie. Katastrofický film podľa známej schémy. Hračky sa premenia na monštrá, ohrozujú svet a vy ho zachránite. Žiadna intelektuálna rola. Čo je na nej príťažlivé pre herca?

Aj v takomto filme je čo hrať. Boli tam napríklad podobné scény, aké mala Jodie Fosterová v Mlčaní jahniat - dlhé napäté dýchanie, keď čakáte, čo strašné sa vzápätí udeje. Tiež som potrebovala poriadnu kondíciu, ktorá je v Hollywoode samozrejmým hereckým nástrojom. Musela som sa naučiť strieľať, lebo skoro v každej scéne som mala zbraň. Bolo to vzrušujúce. Nepríjemné však boli scény, keď strieľali na mňa. Okolo to svišťalo, vybuchovali malé nálože, raz ma jedna trafila do krku. Vtedy som sa naozaj bála, ale nedala som to na sebe znať. A ešte jedna vec bola veľmi zaujímavá. Technické efekty. Oživené hračky animoval Spielbergov tím a bolo úžasné, čo s nimi dokázal. Naozaj akoby boli živé.

Odbory nič nenamietali proti obsadeniu Slovenky?

Nie, pretože som ich členkou. Pre herca je to veľmi dôležité, inak by som v tom filme nemohla hrať. Dostať sa do hereckej únie nie je jednoduché, pretože herec musí mať za sebou istý počet filmov. Riešila som to tak, že som chodila hrať aj úplne malinké postavičky, epizódne roly, niekedy až komparz, ale dostávala som za ne body, ktoré mi po roku umožnili kvalifikovať sa do odborov.

Boli špeciálne body za to, že ste hrali v Koljovi, filme, ktorý dostal Oscara?

To nie, ale pomohlo mi to dostať pracovné vízum.

Teraz ste cítili, že pracujete pod oscarovým producentom?

Pán Kushner strávil na nakrúcaní jeden deň a všetci ho veľmi rešpektovali. Oscar má v Amerike až magickú silu. Keď ste raz nominovaný, alebo ho vyhráte, je to čosi ako titul, ktorý nosíte do konca života. Všade máte otvorené dvere, dostávate kvalitné scenáre. Preto sa aj známi herci snažia silou mocou hrať hoci v nízkorozpočtovom filme, len ak je šanca na nomináciu.

V Hollywoode sa síce dá prežiť americký sen, je tam však obrovská konkurencia. Musí to byť stresujúci život.

Čudovali by ste sa, ale stres tam nie je vôbec. Ľudia majú filozofiu, že život je ako tanec - raz vediem, raz sa možno potknem, no len preto, že momentálne nie je všetko podľa mojich predstáv, nebudem depresívna.

To sa ľahko povie, ale čo keď má herec za sebou desať neúspešných kastingov a robota stále v nedohľadne?

Každý, kto sa odhodlá žiť v Hollywoode, je tam vďaka silnej viere, že raz sa to podarí. Prvá vec, čo ma naučili - nebrať si neúspech a odmietnutie osobne. Pretože tam je naozaj veľká konkurencia a vo finálových kolách zohrávajú úlohu úplné maličkosti. Nie herectvo, ale kto má dlhšie vlasy, modrejšie oči. Ľudia sa preto naozaj riadia heslami typu 'take it easy' a zbytočne sa nestresujú. Skôr na Slovensku cítim z väčšiny ľudí napätie.

Prvé týždne po príchode však museli byť veľmi ťažké, najmä keď ste nevedeli jazyk. Nakoľko ste mali presnú predstavu o budúcnosti?

Je pravda, že začiatky neboli najľahšie. Vedela som len, že tam žije jeden americký Slovák a má pre mňa pripravenú izbičku. Aká bola tá izbička, nebudem radšej komentovať. Hovorí sa totiž - kto hľadí do minulosti, je obrátený chrbtom k budúcnosti. Snažím sa preto hľadieť dopredu a na zlé nespomínam. Od začiatku som si povedala, že v Amerike nebudem robiť nič iné než herectvo, a tak to aj bolo. Možno vďaka tomu, že som vôbec nepochybovala, mala som od začiatku šťastie na ľudí a okolnosti ma posúvali stále dopredu.

Hneď, ako ste prišli na Slovensko, zaútočil na vás bulvár. Vraj ste zrútená kvôli nedávnemu potratu. Pripadáte mi však, naopak, v pohode.

Čo sa stalo, stalo sa, ale rozhodne som sa nezrútila. Mám filozofiu, že v živote je všetko, ako má byť. Aj keď som o dieťatko prišla, aj keby som ho mala.

Ako to teda bolo?

So sestrou sme na seba veľmi napojené. Keď sme boli malé, vždy sme vraveli, že by sme chceli naraz čakať bábätko, naraz sa vydávať. No a v júni mi Andrea zavolala, že bude mať dieťatko. Potešila som sa, no cítila som sa zvláštne, tak som išla domov a urobila si tehotenský test. Bol pozitívny. Hoci sa môj vzťah práve končil, bola som rozhodnutá dieťatko si nechať. V siedmom týždni som však potratila.

Neriešili ste dilemu - dieťa alebo práve naštartovaná kariéra?

Určite nie, lebo to vôbec nebol problém. Amerika je veľmi demokratická krajina voči mamičkám aj tehotným ženám. Bez problémov by sa všetko dalo zvládnuť, sú tam bežné au-pairky, aj maminka by mi pomohla. No najmä, nikdy sa dopredu nebojím. Ľudia sa niekedy boja vecí, ktoré sa napokon nikdy nestanú.

Film je hotový. Máte ďalšie plány?

Vždy mám konkrétne plány, ale nebudem o nich zatiaľ hovoriť. Pretože už spomínaný Deepak Chopra tvrdí, že ak po niečom túžiš, a nie je to ešte isté, no povieš to do sveta, ľudia, ktorí neveria, tvoju vieru narušia. Preto by sa o najtajnejších želaniach nemalo hovoriť dopredu. Poviem len toľko - na Slovensku sa zvykne hovoriť, že herečka je ako dáma, ktorá čaká na vyzvanie do tanca. Ja však nechcem čakať. Naopak, chcem byť ešte aktívnejšia, napríklad by som rada produkovala filmy. A možno už čoskoro.

Často citujete duchovnú literatúru. Vždy ste boli takáto spirituálna?

Život ma k tomu doviedol. Na Slovensku som bola iná. Robila som chyby, často som bola precitlivená, možno horšia, ako som mala byť. A v istom období mi tu bolo naozaj veľmi zle. No práve to ma vyprovokovalo, aby som odišla za svojím snom. Zlom prišiela asi pred tromi rokmi, keď som tri mesiace preležala v posteli. Na predstavení Popolušky som zle stúpila a potrhala si šľachy. Zrazu som mala veľa času na premýšľanie a vtedy som sa odhodlala k radikálnej zmene. Je zaujímavé, že na VŠMU nám náš pedagóg profesor Martin Huba rozprával, že na začiatku kariéry tiež strávil dlhý čas v nemocnici. Tiež vtedy dospel k dôležitým rozhodnutiam, ktoré mali zásadný vplyv na jeho ďalší život.

Silvia Šuvadová (31) je rodáčka z Oravy. Absolvovala herectvo na Vysokej škole múzických umení. Po škole zostala na voľnej nohe, hosťovala však vo viacerých divadlách, najmä v divadle Astorka, ale aj v nitrianskom Divadle Andreja Bagara, vo Zvolene a v SND. Moderovala, nakrúcala reklamy, hrala v televíznych inscenáciách, v seriáli Investrori, vo filme Na krásnom modrom Dunaji a v Svěrákovom Koljovi, ktorý získal Oscara. Pred troma rokmi sa rozhodla radikálne zmeniť život. Odcestovala do Los Angeles, kde sa snaží presadiť. Má za sebou viacero menších rolí a reklamných kampaní, pred pár týždňami dokončila svoj prvý veľký hollywoodsky film, kde stvárnila hlavnú ženskú postavu. Thriller T.R.I.B.E.S. je v USA dobre známy, nakrútilo sa už niekoľko voľných pokračovaní katastrofického príbehu o hračkách, ktoré sa premenili na príšery.

FOTO SME - PAVOL MAJER a archív S. Š.