"Keď som sa prihlásila na úrade práce ako nezamestnaná a vypĺňala som osobný dotazník, moja referentka ma hneď upozornila, nech tam ani nepíšem, že by som mala záujem o prácu sekretárky, lebo na to som už pristará," spomína na udalosti spred ôsmich rokov Marcela Švidroňová. "Tá pani to nemyslela zle, chcela mi iba dobromyseľne poradiť."
Aj keď podľa Zákona o službách zamestnanosti zamestnávateľ nesmie diskriminovať uchádzačov o zamestnanie na základe veku, pohlavia, národnosti, rasy ani náboženskej príslušnosti, a nesmie tieto obmedzenia uvádzať ani v pracovných ponukách, v tichosti platia staré normy. A ľudia ich jednoducho tolerujú. "Nezaznamenali sme žiadne sťažnosti na diskrimináciu pri prijímaní do zamestnania," potvrdila pre SME Mária Jacková z odboru rovnosti príležitostí ministerstva práce, rodiny a sociálnych vecí. "Ľudia zatiaľ nereagujú na takéto ťažkosti. Je to zrejme aj preto, že tieto veci sa ťažko dokazujú."
Odkedy zákon stanovil zákaz diskriminácie, zamestnávatelia si väčšinou dávajú pozor na formuláciu ponúk na voľné miesta a na to, aby ako dôvod neprijatia neuviedli stanovisko, ktoré by sa dalo považovať za diskriminačné. Asi sa ťažko stane, že by medzi uchádzačov o zamestnanie vyšla pracovníčka personálneho oddelenia firmy a povedala by: všetci nad tridsať rokov, ženy s malými deťmi, alebo Rómovia, môžete odísť domov.
"Naši ľudia zatiaľ rezignujú na svoje práva, nevedia, čo si môžu dovoliť, ani to, čo si môže dovoliť budúci zamestnávateľ. Neprebudilo sa v nich zdravé vedomie vlastnej hodnoty, nemajú ani dostatočné právne vedomie. Stále majú vžitý ten pocit, že vrchnosť môže všetko," myslia si odborníci.
Ľudia sa jednoducho nezvyknú domáhať práva. Sú totiž presvedčení, a často oprávnene, že zamestnávateľ si nájde taký dôvod neprijatia, ktorý neporušuje znenie zákona. "Občania by však mali vedieť, že každý má možnosť obrátiť sa na príslušné inštitúcie ak cíti, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania," povedali nám v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva. V takýchto prípadoch sa možno obrátiť na úrad ombudsmana, priamo na súd alebo na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.
Čo by sa nemali pýtať pri prijímacom pohovore
- Koľko máte rokov?
- Ste vydatá/ženatý/slobodný?
- Koľko máte detí? Ste tehotná?
- Akej ste národnosti?
- Politická príslišnosť?
- Ste často chorí?
- Vierovyznanie?
- Sexuálna orientácia?