EÚ: O 20 rokov dosiahne Slovensko 75 percent HDP Únie
BRUSEL 3. decembra (SITA) - Až dvadsať rokov bude trvať Slovensku, kým sa v hodnote hrubého domáceho produktu na obyvateľa, berúc do úvahy paritu kúpnej sily, dostane na úroveň 75 % HDP dnešnej pätnásťčlennej Európskej únie. Vyplýva to z dokumentu o pribl
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ižovaní ekonomík kandidátskych krajín štátom EÚ, o ktorom budú v utorok na pravidelnom stretnutí v Bruseli rokovať ministri financií členských a kandidátskych krajín. Slovensko bude zastupovať ministerka Brigita Schmögnerová. Ďalšou témou bude hodnotenie predvstupových ekonomických programov.
Dnešná úroveň HDP kandidátskych krajín na jedného obyvateľa predstavuje iba 35,2 percenta HDP EÚ, pričom rozdiely medzi nimi sú obrovské. Až 83 percent HDP EÚ predstavuje HDP Cypru a iba 24 percent HDP Bulharska. Hodnota HDP Slovenska predstavovala v roku 2000 iba 48,1% priemerného HDP dnešnej EÚ. Rozšírením o 13 kandidátskych krajín klesne priemerná hodnota HDP na obyvateľa v EÚ podľa dokumentu o 20 percent. Na úroveň 75 % HDP Únie s 27 členmi sa Slovensko dostane o 16 rokov a v prípade 28-člennej Únie to bude trvať 12 rokov.
Z ostatných kandidátskych krajín sa na úroveň 75 % priemerného HDP dnešnej EÚ majú šancu v priebehu nasledujúcich 20 rokov dostať len Maďarsko (o 11 rokov), Česká republika (o 15 rokov) a Estónsko (o 19 rokov). Už dnes dosahuje túto úroveň Cyprus a na budúci rok to bude aj Slovinsko. Maďarsko a Estónsko dosiahnu úroveň 75 percentného HDP dnešnej EÚ skôr ako Slovensko a to aj napriek tomu, že ešte v roku 1996 HDP Maďarska, rovnako ako Slovenska predstavovalo 46 percent a HDP Estónska iba 33 percent. Stane sa tak preto, že priemerný rast HDP bude v nasledujúcich rokoch v týchto krajinách vyšší ako v SR. Iba v nasledujúcich štyroch rokoch by HDP Estónska malo rásť tempom 5,8 percenta, Maďarska 5,3 percenta za rok, kým HDP Slovenska iba 4,5 percentným tempom.
Pri týchto odhadoch vychádzala EK z predpokladu, že sa zachová hospodársky rast týchto krajín predpokladaný na rok 2004 a brala tiež do úvahy priemernú hodnotu rastu za roky 1995-2003. Dokument vo všeobecnosti konštatuje, že približovanie ekonomík kandidátskych krajín úrovni EÚ je veľmi pomalé. Kým v roku 1995 dosahoval priemerný príjem na obyvateľa 34,5 % priemeru EÚ, v roku 2000 to bolo 35,2 %. Za päť rokov sa teda tento rozdiel znížil len o 0,7 %, píše sa v správe. Navyše, ekonomické dobiehanie nebolo vo všetkých krajinách rovnaké. Najlepšie si počínali Slovinsko (zo 64,3 na 71,6 %), Estónsko a Maďarsko (nárast až o šesť percent). Viac ako trojpercentné zníženie rozdielu zaznamenalo aj Slovensko, Poľsko, Lotyšsko, Malta a Cyprus. Podľa Komisie však nejde o nič prekvapujúce. Všetky kandidátske krajiny sa počas uplynulých desiatich rokov sústredili na prechod od plánovanej na trhovú ekonomiku, uskutočňovali privatizáciu, vytvárali vhodný rámec pre fungovanie trhu. Odlišné tempo ekonomického rastu v kandidátskych krajinách podľa EK vyplýva z toho, ako sa štátom darilo predísť ekonomickým krízam, prilákať zahraničné investície, zachovať životaschopný priemysel, rozvinúť finančný sektor.