
iky hodnotiace úroveň vyučovania cudzích jazykov u nás hovoria, že na to nie sme dostatočne pripravení.
Nemáme dosť kvalifikovaných síl
„Nemáme dosť kvalifikovaných jazykárov, s výnimkou učiteľov ruštiny,“ hovorí Danica Bakošová zo sekcie základných a stredných škôl ministerstva školstva. „Jazyky často učia ľudia bez pedagogického vzdelania, najmä na základných školách - mnohé sú rady, ak získajú aspoň maturantov. O niečo lepšie je to na stredných školách, tam má potrebnú kvalifikáciu asi 80 percent učiteľov.“
Absolventov filozofických a pedagogických fakúlt je síce dosť, často však odchádzajú do lukratívnejších povolaní.
Ako-tak sa darí zohnať kvalifikovaných pedagógov aspoň na gymnáziá, hotelové a obchodné akadémie či bilingválne gymnáziá. Študenti týchto škôl vedia, že bez dôkladnej znalosti jazykov sa dobre neuplatnia. Cudzí jazyk sa zíde tým, čo zostanú doma, aj tým, ktorí budú študovať v zahraničí. „Čo raz máte v hlave, to vám nevytunelujú,“ hovorí D. Bakošová.
Prvýkrát sa testovala aj nemčina a francúzština
Tretie pilotné testovanie novej maturity Monitor 2001 prinieslo nové výsledky aj o úrovni jazykov na stredných školách. Najlepšie „dopadol“ anglický jazyk, ktorý sa testoval už tretí raz a v dvoch úrovniach. Ľahší test zvládli žiaci na takmer 60 percent, ťažší na skoro 55 percent. V tomto roku sa prvýkrát testoval aj nemecký jazyk (žiaci ho zvládli na necelých 50 percent), a francúzsky (53,1 percenta) - dopadli o niečo slabšie ako angličtina.
Najlepšie si počínali maturanti z gymnázií, v tesnom závese za nimi maturanti z SOŠ a nakoniec SOU. Ukázalo sa, že je problém nastaviť im spoločnú latku: „Je ťažké stanoviť úroveň náročnosti tak, aby bola adekvátna pre gymnáziá, SOŠ aj SOU, v úrovni žiakov stredných škôl je totiž veľký rozdiel,“ dočítate sa v záverečnom hodnotení testovania.
30 - 40 percent žiakov by nezmaturovalo z jazyka
Pozoruhodné výsledky prinieslo hodnotenie testov samotnými učiteľmi. Tí mali za úlohu ešte pred začatím testovania stanoviť podľa vlastného úsudku skóre, ktoré stačí na „urobenie“ maturity. Podľa učiteľov testy boli primerané, ani ťažké, ani ľahké, a tak prísnejší učitelia stanovili potrebný počet bodov na zmaturovanie na 70 percent, benevolentnejší na 30 percent.
Za hraničné skóre bola nakoniec prijatá priemerná hodnota, teda 50 percent. Podľa takého skóre by ale v testoch z cudzieho jazyka neuspelo 30 až 40 percent žiakov! Znižovať skóre sa už viac nedá, lebo by sa zvýšila pravdepodobnosť, že žiak dosiahne dobrý výsledok len náhodným tipovaním.
Podľa Vladimíra Burjana, riaditeľa firmy EXAM (pomáha testovanie maturity organizovať), majú „mnohí učitelia nasadené ružové okuliare a schopnosti svojich žiakov preceňujú.“
„Naučiť, to nie je len odučiť,“ dodáva zástupca riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu Pavol Černek.
Jazyky treba učiť živo
A o to ide - osnovy sú všade rovnaké, dôležité je, ako ich učiteľ dokáže naplniť. Niektorí idú iba sucho podľa knižky, iní využívajú cudzojazyčné časopisy, hry a pomáhajú si aj textami obľúbených hudobných skupín, zúčastňujú sa na medzinárodných projektoch, olympiádach, súťažiach, píšu eseje, prednášajú básne. To sú pre žiakov lepšie impulzy, ako príkazy a zlé známky.
A niekedy pomôže aj náhoda: „Raz sa jeden z mojich študentov započúval do nemeckej kapely. Začal nosiť do školy texty, spolu sme ich prekladali, až zrazu chytila nemčina aj ostatných a situácia v triede sa zlepšila,“ hovorí učiteľka nemčiny Monika Lietavská. „Dovtedy im všetko okolo školy a učenia akoby smrdelo.“
Štátne jazykové a jazykové školy
Údaje Školy štátne Školy súkromné Spolu
Počet škôl 18 10 28
Počet interných učiteľov 173 35 208
Počet externých učiteľov 148 115 263
Počet poslucháčov 19 600 3 212 22 812
Z toho sa učia jazyk:
anglický 12 218 2 361 14 579
francúzsky 1 281 35 1 316
nemecký 5 153 737 5 890
ruský 21 0 21
španielsky 553 25 578
iný 374 54 428
Údaje sú za minulý školský rok. V zozname chýbajú cirkevné školy – ani jedna z nich nie je zameraná na jazyky.
(Zdroj: Ústav informácií a prognóz školstva)
Autor: MONA GÁLIKOVÁ, SOŇA REBROVÁ