„Škola by si mala zvoliť ten vyučovací jazyk, na ktorého vyučovanie má optimálne podmienky, mala by však akceptovať aj záujem rodičov,“ hovorí PaeDr. VIERA ROSINOVÁ, odborná referentka sekcie základných, stredných škôl a školských zariadení ministerstva školstva, ktorá má na starosti vyučovanie jazykov na základných školách.

Vo svete i u nás má prím angličtina. Mení sa tento trend?

„Pretrváva. Anglický jazyk je na prvom mieste, za ním nasleduje nemecký. O niečo menší je záujem o ruský a francúzsky jazyk.“

Mnohé školy sa sťažujú, že by chceli anglický jazyk ponúkať vo svojom programe, ale nevedia zohnať kvalifikovaných pedagógov.

„Je to možné. Podľa štatistík do škôl nastúpilo necelých 70 percent absolventov pedagogických fakúlt. Mnohí už mohli medzitým zo škôl aj odísť. Tých 30 percent nám chýba, a vidno to okrem iného aj na odbornosti vyučovania jazykov.“ (Pozri tabuľku na 1I. strane)

Angličtinu vyučujú odborníci sotva z polovice. Neodráža sa to na vedomostiach žiakov?

„Iste sa to nejakým spôsobom podieľa na úrovni vyučovania, ale podľa hodnotiacej správy Štátnej školskej inšpekcie je náš výchovno-vzdelávací proces na priemernej až dobrej úrovni, aj čo sa týka rozvoja rečových zručností. Nedostatky máme len v rozvíjaní komunikatívnych zručností.“

Naši jazykári sú často „prerobení ruštinári“, zvyšok tvoria kvalifikovaní učitelia jazykov a zahraniční lektori. Koľko ktorých asi je?

„Lektorov na cudzí jazyk si zabezpečujú školy samy, preto ich nájdete najmä na gymnáziách, na základných školách málokedy. Čo sa týka „prerobených ruštinárov“, vyhláška o odbornej pedagogickej spôsobilosti ich prinútila sa rekvalifikovať, doplniť si vzdelanie. Ak teda urobili štátnu záverečnú skúšku, nemôžeme už hovoriť o nekvalifikovaných jazykároch. Pravdou však je, že na školách máme veľa iných nekvalifikovaných učiteľov.“

Konkrétne?

„Na základných školách nám začínajú učiť jazyky maturanti a dôchodcovia. Tiež si však musia doplniť vzdelanie, inak sú braní ako nekvalifikovaní a majú nižší plat.“

Prečo je kvalifikovanosť až taká dôležitá?

„Jazykár by mal byť skutočne odborník, ktorý zvláda metodiku vyučovania. Nie je nič horšie, ako keď sa dieťa začne učiť cudzí jazyk od začiatku zle. Chyby, ktoré začne robiť – vo výslovnosti, v gramatike – sa potom len ťažko odstraňujú. Každý učiteľ by si preto mal zvážiť, ako dobre ovláda metodiku vyučovania cudzieho jazyka.“

Ak majú rodičia pocit, že ich dieťa ani po roku-dvoch učenia jazyka nevie nič nového, na koho sa majú obrátiť?

„V prvom rade by mali hovoriť s vyučujúcim, zistiť, aké sú jeho ciele, ale aj ako ich dieťa na hodine pracuje. Ak nie je aktívne, nemá záujem sa jazyk učiť, ťažko ho donútite.“

Naše školy vraj učia dobre gramatiku, ale nie konverzáciu. Je to stále tak?

„Cieľom vyučovania cudzieho jazyka je najmä naučiť dieťa hovoriť, veľa s ním rozprávať, konverzovať. Na druhej strane, niektoré deti sa hanbia vystúpiť pred kolektív a niečo povedať, boja sa neúspechu. Keď sa dávnejšie porovnávali české a slovenské deti, zistilo sa, že české dieťa sa vyrozpráva a vie zaujať postoj, slovenské je hanblivejšie.“