života sa pre väčšinu pracovníkov stáva nedostupným cieľom. Nie každému zamestnávateľovi záleží na tom, aby bol jeho pracovník spokojný - to sa potom odráža v pracovnom nasadení, kvalite práce apod. V tejto oblasti zohráva veľkú úlohu oblasť pracovnej psychológie a sociológie, ktorá sa orientuje na poradenstvo:

a) manažmentu firmy - po dôkladnej analýze pracoviska určiť najvhodnejší typ pracovníka pre konkrétnu prácu,

b) zamestnancov - v spolupráci so zamestnancami kultivovať pracovné prostredie,

c) profesionálne poradenstvo, t. j. identifikovať povahu a charakter pracovníka. Nie každý človek má vyhranené vlastnosti pre určitú kategóriu zamestnania. Z toho dôvodu prichádza k vnútorným kariérovým konfliktom a stresovým situáciám.

Podľa niektorých odborníkov sú jednotlivé typy pracovníkov rozdelené do nasledujúcich skupín:

Typ motorický - realistický - tieto typy dávajú prednosť konkrétnym úlohám pred abstrakciou. Sú väčšinou verbálne a sociálne neobratní (remeselníci a pod.).

Typ intelektuálny - kognitívny - ponímajú svet intelektuálne, zameriavajú sa na zložitejšie úlohy. Sú introvertne orientovaní, nemajú zvyčajne radi kontakty s mnohými ľuďmi (vedci a pod.).

Typ sociabilný - sú to verbálne a interpersonálne založení ľudia. Pracujú zvyčajne duševne, ale radšej odovzdávajú poznatky alebo pokyny, než aby ich tvorili (učitelia, diplomati, úradníci a pod.).

Typ konformný- prispôsobivý tento typ je spôsobilý pre jasne definované a automatizované úlohy. Ich konformnosť je príčinou toho, že svoj život hodnotia podľa názoru svojho okolia (sú dobrými podriadenými pracovníkmi).

Typ estetický - umelecký - realizuje sa umeleckým spôsobom, a tým vyjadruje svoje pocity. Majú veľkú potrebu individuálneho vyjadrenia, čo realizujú prevažne emotívne (umelci, aranžéri pod.).

Typ motivačný - podnikavý - používajú verbálne a iné prostriedky na ovládnutie druhých osôb. V širokom spektre sa snažia o zmeny na pracovisku, o zmeny v oblasti pracovných metód, správania spolupracovníkov a pod. Od ostatných typov sa odlišujú svojim záujmom o osobné i spoločenské sebauplatnenie, moc, prestíž atď.

Čo z tohto plynie pre prax? Každý človek by mal aspoň orientačne poznať tieto typy a usilovne hladať svoje objektívne možnosti v skupine, v ktorej by chcel pracovať. Správna voľba povolania musí byť syntézou profesionálnych zručností a osobnej spôsobilosti.

Kríza hodnôt v súčasnom svete zásadne zmenila i chápanie identity a zmyslu života. Dnes je normálne niekoľkokrát za život zmeniť svoju prácu. Povolanie na celý život akoby už neexistovalo. Práca za peniaze ako osobná výzva a pociť šťastia či životného naplnenia sa stáva takmer výsadou vyvolených. Sebarealizácia v práci, ktorá je veľmi dôležitá, zostáva pre mnohých pracovníkov len zbožným želaním.

PhDr. Dušan Piršel