Predstavenia súčasného tanca len málokedy rozprávajú príbeh s dejovou líniou. Výnimkou nebude ani nová premiéra banskobystrického Štúdia tanca. Podľa choreografa Tomáša Nepšinského však nejde ani o úplne abstraktné dielo. "Jedenásť častí predstavenia spája vnútorná niť. V súčasnom tanci využívame rôzne tanečné techniky, ale nenájdete tu čisto klasické alebo folklórne sekvencie."

Inšpiráciu nosil autor v hlave dlhšie, realizácia trvala vyše mesiaca. Silným tvorivým podnetom bola pre autora jedna zanedbaná banskobystrická budova. "Fascinovala ma, bola špinavá, pripomínala akúsi halu s tisíckami chodieb."

Tanečné predstavenie je aj o dvoch svetoch, tie však pre diváka nie sú určujúce. "Z tejto predstavy som vychádzal ja, ale nie je to najhlavnejšia myšlienka. Možno nejde o dva svety, ale o bytosti z iného priestoru. Pre diváka to ani nebude dôležité."

Dôležitejší je objekt, malý vzhľadom a veľký silou. "Mala by to byť kocka bez štvrtej steny v rámci scénografie. Objekt je veľký svojou silou preto, lebo sa v ňom nachádza človek."

Hudbu pripravoval skúsený Jozef Vlk, ktorý s rôznymi choreografmi súčasného tanca pracoval už dvakrát. "Hudba sa buď spája s pocitmi, alebo je abstraktná," vysvetľuje Nepšinský. Päť postáv sa v tanci nedelí na hlavné a vedľajšie. "Tak, ako je rozdiel medzi baletom a súčasníkmi, je rozdiel aj v obsadení týchto predstavení. Všetci sme v tom našom dôležití." (zk)