Viedeň/Štokholm 7. októbra (TASR) - Rakúska spisovateľka Elfriede Jelineková, ktorú dnes ocenili Nobelovou cenou za literatúru, patrí už roky medzi prominentné hlasy nemecky písanej literatúry.
Rodáčka zo štajerského Mürzzuschlagu, kde uzrela svetlo sveta 20. októbra 1946, maturovala na Albertovom gymnáziu, aby následne študovala hru na organ a kompozíciu na viedenskom konzervatóriu. Paralelne sa však venovala aj štúdiu divadelnej vedy a dejín umenia na univerzite rakúskeho hlavného mesta a štúdiu jazykov.
Literárny debut Elfriede Jelinekovej sa datuje ešte zo študentských rokov, keď v roku 1967 zverejnila prvý zväzok básní pod názvom "Lisas Schatten". O tri roky neskôr nasledoval románový debut autorky "wir sind Lockvögel, baby". Podobne ako toto dielo rezonovali u literárnych kritikov mimoriadne pozitívne aj ďalšie Jelinekovej práce, romány "Die Liebhaberinnen" (1974) - známy pod názvom Milenky aj z prekladu do slovenčiny, "Die Ausgesperrten" (1980) a "Die Klavierspielerin" (1983), ktorý sa v roku 2001 dočkal vydarenej filmovej podoby v réžii Michaela Hanekeho. Aj tie však u časti odborníkov i laikov vyvolali intenzívny odpor.
Jelinekovej kritický prístup voči mužmi ovládanej, respektíve triednej spoločnosti, jej postoje k témam ako sexualita, násilie a moc sa stali nielen charakteristickou črtou jej tvorby, ale vyvolávali aj naďalej kontroverzné reakcie, čo osobitne platí o období po zverejnení románu "Lust" (1989). Za vlastný opus magnum označuje autorka román "Die Kinder der Toten (1995), veľavýznamný bol však aj jej kriminálny román "Gier" (2000) z rakúskeho vidieka.
Za hranicami alpskej republiky preslávili čerstvú nositeľku Nobelovej ceny aj jej drámy. V tomto žánri debutovala v roku 1979 prácou s dlhým názvom "Was geschah, nachdem Nora ihren Mann verlassen hatte oder Stützen der Gesellschaft". Nasledovali "Clara S." (1982), "Burgtheater" (1985), "Krankheit oder Moderne Frauen" (1987) a "Wolken. Heim" (1988) - montáž medziiným Hölderlinových, Kleistových, Hegelových, či Heideggerových textov a fragmentov listov uväznených členov teroristickej organizácie Frakcia Červenej armády (RAF).
Na prvej rakúskej divadelnej scéne, slávnom Burgtheatri vo Viedni, mali svetovú premiéru Jelinekovej scénická esej "Totenauberg" (1992), v ktorej sa sústredila na problematiku nenávisti voči cudzincom, vlasti a intolerancie, ale aj ďalšie hry "Raststätte oder Sie machen's alle" (1994), "Stecken, Stab und Stangl" (1996) a "Ein Sportstück" (1998). Vlani inscenoval Nicolas Stemann autorkino dielo "Das Werk" na inej viedenskej, divadelnej scéne Akademietheater, kým novinku "Bambiland" prezentoval v extrémne kontroverznom poňatí na scéne Burgtheatru režisér Christoph Schlingensief.
Autorka, ktorej ocenenie zdôvodnili dnes v Štokholme "muzikálnym tokom hlasov a protihlasov v románoch a drámach" zdôrazniac Jelinekovej "rečovú vášeň", je už laureátkou množstva prestížnych literárnych cien, vrátane Ceny Heinricha Bölla (1986), Ceny Petra Weissa (1994), Ceny Georga Büchnera (1998), Ceny Franza Kafku (2001) ale aj ocenení za poetickú, dramatickú a rozhlasovú tvorbu.
Pokračovateľka spoločenskokritických literárnych tradícií v Rakúsku nadviazala na práce takých velikánov ako Johann Nepomuk Nestroy, Karl Kraus, Ödön von Horváth, Thomas Bernhard, či iný laureát Nobelovej ceny za literatúru (1981) Elias Canetti. Elfriede Jelineková patrí však aj mimo literárnej scény medzi mimoriadne angažované osobnosti alpskej republiky.
5 12 le žab
