"Cítim sa prázdna," dodala kontroverzná spisovateľka, ktorá má v Rakúsku svojich vášnivých zástancov aj odporcov. Miesto Jelinekovej cenu 10. decembra vo Švédsku prevezme jej vydavateľ.
Jelineková získala pre Rakúsko vôbec prvú Nobelovu cenu za literatúru a je iba desiatou ženou, ktorá toto ocenenie dostala. Cenu získava za "melodický prúd hlasov a protihlasov v románoch a divadelných hrách, ktoré spolu jazykovým úsilím odhaľujú absurditu spoločenských klišé a ich zotročujúcu silu," oznámila porota Kráľovskej akadémie v Štokholme.
Rakúska spisovateľka sa preslávila najmä románom Pianistka, podľa ktorého režisér Michael Haneke v roku 2001 nakrútil úspešný rovnomenný film. Texty rakúskej spisovateľky sú zmesou prózy, poézie a divadelných scén. Jedným zo základných námetov je neschopnosť ženy "žiť naplno vo svete, ktorý ich maľuje stereotypnými obrazmi," vysvetlila komisia.
Nobelova cena za literatúru je podobne ako ostatné honorovaná 10 miliónmi švédskych korún (45 miliónov Sk). Kráľovská akadémia už tento týždeň udelila ceny za medicínu, fyziku a chémiu.
Agentúra AFP v súvislosti s udeľovaním Nobelových cien za literatúru pripomína, že existuje mnoho autorov, ktorým Kráľovská akadémia cenu neudelila len preto, že boli príliš populárni alebo vo svojich dielach prejavili zmysel pre humor. Neocenením ich talentu "Švédska akadémia znehodnotila skôr cenu ako reputáciu týchto autorov," napísala AFP. Medzi žijúcich spisovateľov, o ktorých odborníci takmer jednohlasne tvrdia, že medzi ocenenými nemali chýbať, patrí podľa AFP aj český spisovateľ Milan Kundera, škótska autorka Muriel Sparková alebo Nigérijčan Chinua Achebe. Množstvo ďalších už zomrelo, a preto im cenu už nikdy neudelia, aj keby si to podľa AFP zaslúžili. Ako príklad uvádza agentúra argentínskeho spisovateľa Jorgeho Luísa Borgesa či Grahama Greena, ktorý vraj Nobelovu cenu v roku 1983 nedostal len pre osobnú pomstu jedného člena poroty.
