Nobelove ceny sa udeľujú od roku 1901 na základe závete Alfréda Nobela za úspechy vo fyzike, chémií, medicíne, literatúre a boja za mier. Nobelovu cenu za mier vyberá Nórsky výbor Nobelovej ceny, ostatné švédska Akadémia vied. Cena sa skladá z medaile, osobného diplomu a peňažnej prémie. Od roku 1968 sa udeľuje aj Nobelova cena za ekonómiu, ktorú udeľuje Švédska banka. Nobelovu cenu za mier Medaile za fyziku, chémiui, medicínu a literaturu vytvoril švédsky sochář a rytec Erik Lindberg. V minulosti sa mohla udeliť Nobelova cena posmrtne pokiaľ bola osoba nominovaná pred 1. februárom daného roku (V prípade cien za literatúru ju podľa tohto pravidla obdržal Erik Axel Karlfeldt). Od roku 1974 môže byť Nobelova cena udelená iba ak daná osoba žila v deň vyhlásenia, ale zomrela pred slávnostným odovzdaním ceny 10. decembra (deň úmrtia Alfréda Nobela). Od roku 1974 nesmú byť v jednej kategórii viac ako traja nositelia aj keď sa to predtým nikdy nestalo. Niektorí spisovatelia Nobelovu cenu neprijali (Boris Pasternak a Jean-Paul Sartre). Maurice Maeterlinck, Anatole France, André Gide, Jean-Paul Sartre boli zas Vatikánom daní na zoznam zakázaných kníh (Index Librorum Prohibitorum). Udelenie Nobelovej ceny sa považuje za jedno z najprestížnejších ocenení, hoci takmer každoročne ho sprevádzajú kontroverzné reakcie. V kategórii spisovateľov sa nositeľmi Nobelovej ceny nestali mnohí významní spisovatelia, k najznámejším prípadom patria Lev Nikolajevič Tolstoj, Anton Pavlovič Čechov ale aj Jorge Luis Borges.