Závidím ľuďom v teplých krajinách. Nemusia mať veľké skrine, budovať šatníky s posuvnými dverami a každú zimu pátrať, kde sme si v lete uložili zase tie teplé zvršky.

Je to stále dokola. Hľadám už roky systém a nenachádzam ho. Na za-

čiatku každej zimy sa neustále pýtam. Kde sú zase tie dcérine otepľovačky? A kde manželove lyžiarske rukavice? Stratili sme ich vlani nadobro? Alebo sú v niektorej zo skriniek? A v ktorej?

Neznášam zimu vo veľkomeste. Je strašne nepraktická. Všade mláky, pľušť, kabáty neustále zavadzajú, nemôžete sušiť bielizeň na balkóne, deti si nečistia topánky, musíte vytierať podlahu.

Ale keď zrazu začne padať sneh a vločky sú také husté, že vám zakryjú výhľad na paneláky a deti výskajú od radosti , zahanbím sa.

Aký je ten môj pohľad na zimu deformovaný, neromantický, egoistický!

Začneme pátraciu akciu po sánkach a vykašleme sa na špinavú dlážku. Zima môže byť nádherná...

(šim)