Američani stáli v radoch celé hodiny, aby mohli odovzdať hlas svojmu kandidátovi. FOTO - REUTERS

Davy trpezlivo čakajúcich voličov pred volebnými miestnosťami včera priťahovali pozornosť médií. Špekulovalo sa, o koľko stúpne účasť oproti posledným voľbám. Všetky odhady sa pohybovali okolo 120 miliónov, čo je asi 60-percentná účasť. Pred štyrmi rokmi volilo 50 percent.

Demokrati opakovali, že to pomôže Johnovi Kerrymu. Republikáni si mysleli, že to pomôže Georgeovi Bushovi. Analytici krčili ramenami.

Rozhodujú mladí a Afroameričania

V hre bolo viac nezvyčajných faktorov. Demokrati si sľubovali najviac od novej skupiny voličov: od takzvanej generácie mobilných telefónov. Volebné komisie zaznamenali veľký záujem prvovoličov. Ľudí, ktorých nevyzývali voliť ako ich rodičov cez pevné linky, ale cez mobily. Demokrati sú presvedčení, že medzi mladými ľuďmi a najmä vysokoškolákmi má Kerry jasnú prevahu. "U nás na škole má Kerry viac ako 50-percentnú podporu," hovoril Juan, ktorý študuje na Miami University. V Bushovej centrále v Miami však bola tiež silná skupina vysokoškolákov.

Druhá skupina, ktorá mala rozhodnúť, boli Afroameričania. Tradiční voliči demokratov. Černošskí aktivisti hovoria o rekordnej mobilizácii, voľba medzi Bushom a Kerrym vraj dostane do volebných miestností aj tých najlenivejších. "Taký záujem u černošských voličov som ešte nevidel. Som si preto istý, že vyhrá Kerry," povedal v CNN reverend Jesse Jackson, ktorý v minulosti sám neúspešne dvakrát kandidoval za prezidenta.

Utajené hlasy pre Busha?

Republikáni opakovali, že ich prieskumy ukazujú niečo iné. Prezident Bush vraj na poslednú chvíľu získava hlasy nerozhodnutých, ktorí nechcú uprostred vojny zmenu v Bielom dome. Analytici k tomu dodávali, že je možné, že v Bushov prospech hovoria takzvané utajené hlasy. Prieskumy nedokážu odhaliť voličov, ktorí verejne hovoria, že hlasujú za Kerryho, ale vo volebnej miestnosti nakoniec podporia Busha. Vraj ich mohlo byť veľa. Atmosféra je taká vyhrotená, že mnohí nechcú verejne povedať, čo si vlastne myslia.

Netreba zabúdať, že voľby v Amerike nie sú založené na najvyššom počte voličov, ale na výhre v hlasovaní voliteľov. Každý štát má pevne stanovený počet voliteľov, ktorých získa ten, kto v danom štáte vyhrá. Stačí napríklad výhra o jeden hlas a všetkých 27 voliteľov Floridy dáva hlas Bushovi. To sa stalo pred štyrmi rokmi, Gore mal viac hlasov, Bush viac voliteľov.

Aj pri vysokej účasti by tak mohol Bush vyhrať, ak si ustráži rozhodujúce štáty. Pomôcť mu v tom môže tretí kandidát Ralph Nader. Ten kandiduje vo všetkých nerozhodnutých štátoch. Nikde nemá podporu vyššiu ako jedno percento, presne to však môže chýbať Kerrymu.

Skončili sa výnimočné voľby

Amerika si včera zvolila prezidenta. Za normálnych okolností by dnes ráno nášho času už mal svet poznať výsledky, situácia je však nezvyčajná. Predvolebné prieskumy ukazovali rozdiel medzi Georgeom Bushom a Johnom Kerrym tesne v prospech prezidenta, ale išlo o rozdiel v rámci štatistickej chyby. Amerika je preto napätá ako už dávno nie. Nik nechce, aby sa zopakovali ťahanice spred štyroch rokov, keď o víťazovi rozhodol až Najvyšší súd.

Boli to výnimočné voľby. Nielen preto, že Amerika je totálne rozdelená: polovica podporuje prezidenta Busha. Druhá polovica si myslí, že ďalšie štyri roky s ním by boli tragédiou, a chce demokrata Kerryho. Aj preto sa viedla nezvyčajne dlhá kampaň. Kým v minulosti sa začínalo v lete, teraz sa bojovalo o Biely dom už od januára. K tomu treba pridať vojnu proti terorizmu a hlavne Irak.

Na pomoc Kerrymu aj Bushovi prišlo včera rekordne veľa dobrovoľníkov. Tisíce ľudí pomáhali nadháňať hlasy, ale aj kontrolovať, aby všetko prebehlo, ako má. Od rána oba tábory pokračovali v telefonovaní voličom. Republikáni tvrdia, že počas kampane kontaktovali 18 miliónov voličov, demokrati hovoria, že urobili 23 a pol miliónov telefonátov a zaklopali na 8 miliónov dverí.

Problémov pri sčítavaní hlasov sa môže objaviť mnoho. Voliči nevolili len včera a v mieste svojho bydliska. Veľmi veľa ľudí odvolilo vopred, mnohí poštou. Rekordný záujem hlásia aj od Američanov v zahraničí. Všetky tieto hlasy sa budú spočítavať ešte niekoľko dní. V prípade tesného výsledku sa bude čakať práve na ne. Najväčšie problémy sa však očakávali s provizórnymi hlasmi. Na mnohých miestach úrady povolili hlasovať aj ľuďom, ktorí mali problémy s registráciou. Až následne sa malo preverovať, či vôbec voliť môžu.

Zvlášť na Floridu sa zbehli nezávislí pozorovatelia a právnici, ktorí boli pripravení napadnúť akúkoľvek nezrovnalosť. Vôbec prvý raz v histórii prijala Amerika aj pozorovateľov zo zahraničia. Na Floride je napríklad pozorovateľ Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z Poľska.

Prvý spor pritom rozhodol súd už tesne pred voľbami. Republikáni v Ohiu môžu monitorovať voľby priamo vo volebných miestnostiach. Je to metóda, ktorá sa tu praktizovala viac ako 50 rokov. Teraz ju však spochybnili Afroameričania. Mali obavy, že podobne ako pred štyrmi rokmi na Floride im budú chcieť zakázať voliť. Pozorovatelia sa zameriavajú na vek, občianstvo a záznam v trestnom registri. Súd najskôr rozhodol v ich prospech, odvolací súd to včera zmenil.

Američania včera rozhodli najdôležitejšie voľby za posledných 50 rokov. Teraz musia oni a celý svet s nimi stráviť výsledok. Pre mnohých to bude veľké sklamanie.

Každý volil sedem minút

Američania včera nevolili len prezidenta. Na volebných lístkoch mali aj kandidátov do Kongresu (volila sa celá Snemovňa reprezentantov a tretina Senátu), kandidátov na guvernérov, do miestnych zastupiteľstiev, ale aj sudcov či riaditeľov škôl. Aj preto trvalo hlasovanie tak dlho. Na niektorých miestach sa čakalo aj tri hodiny.

"To nie je volebný lístok, to je malá kniha," hovorí Sarah, ktorá už odvolila. "Volebný lístok má 14 strán." Podľa hovorcu volebnej komisie v Miami Setha Kaplana volí jeden volič priemerne sedem minút.

Najväčšia pozornosť sa okrem prezidenta sústreďovala na Kongres. Republikáni dúfali, že sa im podarí udržať si tesnú väčšinu v snemovni aj v Senáte. (kos)

Autor: Miami