v množstve vmontovaných bezpečnostných prvkov, či už ide o airbagy, elektronické systémy, ktoré sa starajú, aby
k nebezpečným situáciám vôbec nedošlo. Ale na psy sa tak trochu pozabudlo...A tak psík pri prudšom zabrzdení letiaci interiérom auta ako projektil, zostane asi naďalej reálnou hrozbou všetkých milovníkov zvierat a navyše aj šoférov. Často môžeme vidieť ako v aute napríklad vedľa stojacom na červenú sa na spolujazdcovom sedadle premúdrele tvári psík - spolujazdec.
Jeho majiteľ ho upokojuje (alebo seba?) škrabkaním za uchom a ani si neuvedomuje, že sa pri takejto spoločnej jazde autom dopúšťa vecí, ktoré zvieratá buď stresujú, alebo im priamo ubližujú. Aby nebol ohrozený ani vodič ani zviera platí prvá a najdôležitejšia zásada:
Zviera sa nesmie v aute
voľne pohybovať.
Niekedy to príroda vyrieši sama. To je prípad tých zvierat, ktoré nemajú radi cestu autom a nikdy ju mať nebudú. Iné zase jazdu autom priam milujú, ochotne s pánom precestujú tisíce kilometrov na dovolenku autom a ešte aj z neho vybehnú v lepšom stave ako celá posádka.
Ideálnym na prevoz zvierat (hlavne psov) je auto v prevedení kombi. Dostatočne veľký batožinový priestor je tým najlepším miestom na transport. Dobré je mať za zadnými sedadlami aj mrežu alebo sieť. V prípade ostatných karosérií by mal pes sedieť uviazaný na zadnom sedadle.
Mačka, podľa rád veterinárov patrí rozhodne do prepravného boxu. Ak ju necháme voľne sa pohybovať, má tendenciu za jazdy chodiť a liezť. Obmedzo-vanie slobodného pohybu nemá rada, takže ponechať jej krotenie za jazdy na spolujazdcovi, ktorý to nemusí zvládnuť, je rovnako nebezpečné. Radšej treba častejšie zastaviť, vypustiť z prepravky a nechať ju prebehnúť na trávniku. Vodiči vezúci trebárs len malé mačiatko alebo šteňa bývajú nepríjemne zaskočené ich náhlym vyskočením z auta za jazdy.
Ak pes alebo mačka reagujú na jazdu žalúdočnou nevoľnosťou viackrát to netreba riskovať. V takýchto prípadoch je vhodné podať mu pred jazdou bežne dostupný upokojujúci prostriedok.
Pri dávkovaní stačí zohľadniť váhu zvieraťa. Nechuť niektorých zvierat prepravovať sa autom, nie je však jedinou prekážkou, ktorá bránila donedávna v ich cestách do zahraničia spolu s majiteľmi. Niektoré európske štáty vyžadovali dlhú karanténu a množstvo administratívnych vybavovačiek. To nútilo majiteľov psov a ma-čiek nechávať ich počas zahraničných ciest u ochotných susedov či príbuzných. V horšom prípade nezostávalo nič iné len využiť služby zvieracích hotelov a útulkov.
Od 1. októbra do EÚ s pasom
Zásadná zmena sa udiala od
1. októbra. O tohto dňa stačí majiteľom psov, mačiek a ostatných spoločenských zvierat pri cestovaní do väčšiny štátov EÚ predložiť na hraničnej kontrole európsky pas. Jedinou podmienkou je vakcinácia proti besnote a implantovanie čipu podľa normy ISO 11784. Pri ceste do ostatných tzv. tretích krajín je to trochu zložitejšie a pri ceste napríklad do Bulharska či Rumunska sa treba poradiť s veterinárom. Vydávanie pasov zabezpečujú súkromní veterinárni lekári poverený Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR. Veterinár vystaví podľa MVDr. Milana Kopčoka z bratislavskej ambulancie pas do 30 minút, potrebné sú osobné údaje ma-jiteľa, preukaz pôvodu u psa
s rodokmeňom, očkovací preukaz. Dôležité je, aby zviera malo dobre čitateľné tetovanie, alebo zavedený mikročip. "V súčasnosti značíme tzv. antimigračným čipom, ktorý je skonštruovaný tak, aby nedošlo k jeho pohybu pod kožou zvieraťa. Takéto označenie stojí u nás 800 Sk a vystavenie pasu 500 Sk," uzatvára MVDr. Kopčok. Na hraniciach s členskými krajinami EÚ je pre potreby kontroly zavedený jednotný elektronický identifikačný systém. Ak máte zviera označené iným typom mikročipu, musíte si pre kontrolu zabezpečiť čítacie zariadenie umožňujúce odčítanie údajov z aplikovaného čipu. Toto sú jediné platné doklady pri cestách do krajín EÚ. Pred samotnou cestou už nie je potrebná kontrola psa u veterinára či zháňanie pečiatok od štátnej správy, tvrdí MVDr. Emil Ganovský z ambulancie v Rimavskej Sobote.
Beata Plachá
