Je to verejná listina, na základe ktorej dôjde k zápisom vlastníckych práv k pozemkom do katastra nehnuteľností. Zápis v katastri je rozhodujúci z hľadiska určenia vlastníctva k pozemku.
Historické pozadie vzniku registra
Vzhľadom na rôzne politicko-právne zmeny od roku 1945 dnešný kataster nehnuteľností neodráža reálny stav vlastníctva k pozemkom. V minulosti sa z rôznych dôvodov do pozemkových kníh nedostali niektoré konfiškačné rozhodnutia (Benešove dekréty), prídely pôdy, združstevňovanie pôdy, dedičské konania či rôzne kúpnopredajné zmluvy medzi občanmi. Navyše, v pozemkových knihách sa neuvádzali adresy ľudí, ich dátumy narodenia, prípadne rodné čísla, čo je potrebné pri zápise vlastníctva predložiť dnes.
Zvlášť negatívny vplyv na centrálnu evidenciu pozemkov malo to, že po roku 1951 už zápis v pozemkovej knihe nebol podmienkou vzniku a preukázania vlastníctva. Význam pozemkových kníh sa zásadne znížil, pretože sa nimi už nezakladalo právo. Po roku 1964 sa viedla tzv. evidencia nehnuteľností, ale tá tiež neobsahovala komplexné informácie o právach k parcelám. Neporiadok v centrálnej evidencii pozemkov a vo vlastníckych právach sa stal vážnou prekážkou podnikania po novembri 1989.
Cieľ vzniku registra
Vykonať vlastnícku inventarizáciu pozemkov, identifikovať ich vlastníkov. Kataster nehnuteľností sa tak dá do súladu s reálnymi vlastníckymi vzťahmi k pozemkom. Dôsledkom však je, že obrovské výmery pôdy tzv. nezistených vlastníkov prepadnú v prospech štátu a následne ich získajú obce.
Ako vzniká register
Údaje na potreby registra zistené na základe rôznych listinných dôkazov a výpovedí svedkov zhromažďujú obecné komisie, pôsobiace na základe zákona 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Obnova evidencie pozemkov a vlastníckych vzťahov k nim sa uskutočňuje v rámci konania, ktoré vytýči správny orgán. Slovensko bolo rozdelené podľa zákona do 5 kategórií, a to podľa kvality podkladov. V prvých dvoch kategóriách je správny orgánom katastrálny úrad a v ďalších pozemkové úrady. Predmetom konania sú tie pozemky, ktoré nemajú v katastri založený list vlastníctva. Účastníkmi takéhoto konania sú väčšinou majitelia pozemkov.
Čo sú pozemky nezistených vlastníkov
Pozemky, ktorých meno vlastníka je známe, ale miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo známe nie je. Tieto predstavujú väčšinu.
Pozemky, ktorých vlastník nie je známy, napríklad preto, že sa stratila pozemková kniha v obci. Tých je podľa odhadov menej ako jedno percento.
Ako štát získa pozemky nezistených vlastníkov
Zákon číslo 180/1995 hovorí, že od 1. septembra 2005 pozemky s nezisteným vlastníkom prejdú ako opustené do vlastníctva štátu. Podmienkou je, aby minimálne rok boli v katastri nehnuteľností zapísané ako pozemky s nezisteným vlastníkom.
Práce na registri obnovenej evidencie pozemkov však budú podľa harmonogramu, schváleného vládou, v jednotlivých katastrálnych územiach prebiehať ešte niekoľko rokov, zákon preto počíta s tým, že do vlastníctva štátu prejdú aj tie pozemky nezistených vlastníkov, ktoré nebudú do 1. septembra 2005 zapísané v katastri nehnuteľností najmenej rok, alebo sa zapíšu do katastra po 1. septembri 2005. Aj v tomto prípade však musí byť naplnené ročné moratórium, počas ktorého sa majitelia pozemkov môžu o svoju pôdu na katastri "prihlásiť".
Ako pozemky získajú obce
Po tom, čo pozemky nezistených vlastníkov získa štát, sa v období do jedného roka musia previesť do vlastníctva obcí. Podmienkou je, aby neboli určené na výstavbu objektov a infraštruktúry celospoločenského významu.
