vysádzať borovica hladká - vejmutovka, ktorá je náchylná na uvedenú hrdzu. Bol to začiatok jej rozširovania. Prvé väčšie epidémie nastali síce až v 60. rokoch 19. storočia, avšak odvtedy sa šírila na stále väčšie plochy vysadených borovíc.
V roku 1909 sa z Nemecka dostali napadnuté vejmutovky späť do svojho prirodzeného areálu rozšírenia, teda do Severnej Ameriky. Odvtedy sa datuje rýchly a zhubný postup tejto choroby, najmä v severných štátoch USA a v priľahlých oblastiach Kanady aj na ďalších druhoch borovíc, ktoré majú po päť ihlíc.
Slovenský názov hrdza ríbezľová je odvodený od toho, že táto choroba má dvoch hostiteľov. To znamená, že v lete žije na čiernych ríbezliach a v zime na boroviciach. Výnimočne sa vyskytuje aj na červených ríbezliach, meruzalke a egreši.
Na ríbezliach napáda huba iba listy , na rube ktorých sa v júni objavujú drobné pomarančové kôpky letných výtrusov. Na líci bývajú v mieste kôpok bledozelené alebo žltkasté škvrny. Koncom leta sa v mieste kôpok tvoria niekoľko milimetrov dlhé hrdzavé chĺpky, ktoré pri silnejšom napadnutí produkujú hustý žltohnedý huňatý povlak. V chĺpkoch sú zimné výtrusy . Silne postihnuté listy môžu opadávať, pričom niekedy už koncom augusta bývajú kry úplne holé. Následkom je potom horšie vyzrievanie výhonkov a možnosť poškodenia zimnými mrazmi. Zimné výtrusy infikujú druhého hostiteľa, ktorým je borovica hladká - vejmutovka alebo iné príbuzné druhy borovíc. Na nich napáda kôru konárov aj kmienikov, kde spôsobuje rakovinové rany. Podľa intenzity napadnutia môžu konáre a vrcholčeky stromov odumrieť až uschnúť. Podhubie hrdze žije v dreve aj viac rokov, pričom vždy na jar vytvárajú bledožlté až 10 milimetrov veľké mechúriky spór. Tie sa šíria vetrom do okolia, kde spôsobujú nákazu čiernych ríbezlí. Výskyty hrdze podporujú časté zrážky počas jarných infekcií z borovíc a tiež v priebehu letného šírenia v júni až júli.
Hospodárska škodlivosť tejto hrdze je minimálna. Na jej obmedzenie je vhodné v okolí pestovania ríbezlí dôsledne odstraňovať napadnuté konáre vejmutoviek , najlepšie na jar ešte pred vyprášením mechúrikov so spórami (na prelome marca a apríla). Dobré je tiež odrezávať výhonky s veľmi napadnutými listami . Pri opakovaných škodlivých výskytoch možno použiť aj chemickú ochranu po zistení prvých príznakov pred kvitnutím alebo po zbere, a to prípravkami Baycor 25 WP, Bayleton 25 WP, Beaton 25 WP a Fundazol 50 WP.
Ing. STANISLAV BAROK
